Ja ako mikrób, prach, kamene, ktoré vibrujú

Umelkyne/umelci: Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović, Rachel Pimm a Graham Cunnington, We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe)

Kurátorky: Anna Santomauro a Laura Clarke (Arts Catalyst)

Architektúra výstavy: Matej Gavula
Grafický dizajn: Sándor Bartha

Otvorené: utorok – piatok: 14:30 – 18:30 

---

Prúdy, minerály, molekuly a rizómy sú aktívnymi aktérmi, vyvíjajú sily, ktoré tvarujú kultúrne formy, dejiny a politiku – a ako hovorí politická teoretička Jane Bennett v knihe Vibrant Matter, sú „samy mocnými materiálnymi asamblážami so silou odolávať.“

V dielach prezentovaných na výstave sa táto odolávajúca sila – pôsobnosť hmoty – objavuje ako politický aktér v rôznych podobách: v znepokojivých stretnutiach s organickými a anorganickými látkami zapustenými v horninách, v hlasoch unikajúcich častíc železa, ktoré otravujú rieky sfarbujúce sa do oranžova, a v erodovaných kamienkoch na pláži odhaľujúcich stopy utajených vojenských dejín.

Výstava sa pokúša vyvolať medzi viacerými aktérmi vrátane vody, hornín, magnetických polí a železa somatický rozhovor o ich vlastnom pôsobení a príbuzenských vzťahoch, životnosti a konfliktoch, ktoré podnecujú.

Vystavené diela:

Antropomorfné ťažkosti (2021)
Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović

Autorky projektu Antropomorfné ťažkostiGoda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović chápu Zem ako historickú postavu, učia sa z kozmológií a ekológií, vystupujú ako amatérske rozprávačky a svoju cestu začínajú od vlastných ťažkostí, od nepochopiteľnosti cez krajinu asociatívneho myslenia.

Výskum sa začal v ich hlavách v Bruseli, neskôr putoval na miesta ako Jurské pobrežie a hniezdisko labutí pri Abbotsbury v Dorsete, kancelária organizácie Arts Catalyst v Sheffielde, múzeum Nikolu Teslu v Belehrade, nadácia Delfina a Whitechapel Gallery v Londýne, rôzne prírodovedné múzeá, zoologické záhrady a akváriá po celej Európe, mamutí hrob na srbskom vidieku a pohoria Čiernej Hory.

Túto cestu inšpirovali tri ženy z histórie: Mary Anning (1799 – 1847), priekopníčka paleontológie, ktorá sa vzdelávala sama a ako 12-ročná objavila prvé neporušené kostry dinosaurov; Anna Atkins (1799 – 1871), botanička, ktorá pracovala s technikou fotochemickej modrotlače na zbere a archivácii britských rias a vytvorila tak prvú známu fotografickú knihu; a Margaret Cavendish (1623 – 1673), feministická avantgardná sci-fi spisovateľka a posthumanistická filozofka z obdobia baroka.

Vo výstavnom priestore tranzit.sk sa projekt predstavuje v novej podobe priestorovej inštalácie, ktorá sprostredkováva výskum, príbehy, artefakty a umelecké diela. Počas vernisáže priblížia a predstavia Palekaitė a Gvozdenović Antropomorfné ťažkosti publiku.


Aký druh rieky nemá stred? (2022)
We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe)

Aký druh rieky nemá stred? je nová zvuková inštalácia dvojice We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe), ktorá vznikla v spolupráci s riekou Slaná.

V roku 2019 spôsobila katastrofa na kalovej priehrade Brumadinho v brazílskom štáte Minas Gerais obrovské straty na životoch a škody na životnom prostredí. Priehrada obsahovala hlušinu – vedľajší produkt ťažby – z neďalekej bane na železnú rudu; toxické bahno vytekajúce z priehrady zmenilo tok vôd v oblasti a ovplyvnilo zásobovanie vodou v regióne. Voda vytekajúca z opustenej bane na železnú rudu v blízkosti rieky Slaná na Slovensku nedávno spôsobila rozsiahle environmentálne škody v okolitých oblastiach; opakujúci sa vzorec sa prejavuje kontaminovanou, oranžovou vodou.

Táto zvuková inštalácia evokuje procesy manipulácie, vibrácie a presmerovania vodných tokov a minerálov, ktoré sú spojené s ťažbou železnej rudy. Nádoba naplnená vodou až po okraj stojí priamo nad reproduktorom, ktorý vydáva hlboké basové frekvencie. Basy víria vrstvu oranžového kalu na dne nádoby a občas ju premiešajú so zvyškom kvapaliny; neustále hrozí vyliatie.


spolucho / rozraziť kôru zeme (2021)
Rachel Pimm a Graham Cunnington

spolucho / rozraziť kôru zeme spolu vytvorili Rachel Pimm a Graham Cunnington, zakladajúci člen industriálneho hudobného kolektívu Test Dept. Dielo pozostávajúce z dvoch častí uvažuje nad hmotou a antihmotou okruhliakov, ktoré tvoria kamienkovú krajinu Orford Ness, bývalého vojenského testovacieho areálu na južnom pobreží Anglicka, ktorý premenili na prírodnú rezerváciu. Každý kamienok v sebe skrýva výbuch a absorbuje náraz, nesie v sebe históriu úlomkov munície, ako aj vlastnú geologickú minulosť.

Video a audiodielo dvojice vychádza z okolia Orford Ness, no poukazuje na miestne následky. V diele znamená kamienok nástroj a súčasne prenos, objekt aj vlnovú dĺžku. Granulárne zvukové dáta a kvantová fyzika predstavujú štrk ako nezúčastneného aktéra vojenskej histórie. V dobe, keď sa budovy vracajú divočine a prírodná rezervácia nazeleno pretiera svoju vojenskú minulosť, vylučujú betónové terče slané nánosy, plačúcu, upotenú geológiu. „Dopad“ vzdialených okruhliakov možno vnímať ako materiálne aj nemateriálne ruiny neobmedzene rozptýlené na iných miestach.