František Reichentál

Jednou z nosných línií výstavnej a publikačnej koncepcie Galérie mesta Bratislavy prezentovanie autorov, ktorí majú korene na Slovensku, alebo sa na Slovenku narodili a svoju krajinu z rôznych dôvodov opustili. Jedným z tých, ktorých dielo nepochybne patrí medzi to najzaujímavejšie, čo u nás v oblasti výtvarného umenia vzniklo, je František Reichentál (nar. 1895), ktorého maľby a kresby z rokov 1013–1948 sú témou autorovej výstavy aj sprievodnej publikácie v Mirbachovom paláci v Galérii mesta Bratislavy.

Len ojedinele sa stretávame so životnými osudmi takými zvláštnymi a zložitými ako v prípade Františka Reichentála. S nepokojnou dušou žil v nepokojnej dobe na nepokojných miestach, vnútorná vášeň a nepriazeň doby zmietajúcej sa v dramatických dejinných udalostiach ho hnali z miesta na miesto. Nechal sa unášať veľkými ideálmi a zároveň sa vedel pozorne zadívať na dno ľudskej duše. Túžba stať sa maliarom sa u neho prejavila veľmi skoro.

Študoval na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení, ale kvôli povolávaciemu rozkazu ho bol v roku 1915 nútený prerušiť. Ocitol sa na východnom fronte v ruskom zajatí Kolčakovových vojakov. Udalosti ruskej revolúcie mu však vrátili slobodu a v rokoch 1917 – 1919 mohol vyučovať na revolučnej umeleckej škole v Irkustku a potom študovať na akadémii v Petrohrade.

Po návrate v roku 1921 František Reichentál veľa cestuje, absorbuje aktuálne umelecké podnety a snaží sa definovať svoje umelecké poslanie, jeho diela ovplyvnené najaktuálnejšími európskymi tendenciami majú prevažne výraztne sociálny charakter.

Otvára si vlastnú maliarsku školu, kde si jeho pedagogické schopnosti všimol profesor Josef Vydra a v roku 1934 mu ponúkol profesorské miesto na progresívnej Škole umeleckých remesiel. V roku 1939 je však prinútený utiecť pred fašizmom do ilegality v Maďarsku, v roku 1949 emigruje do USA.

V kontexte slovenského medzivojnového umenia má František Reichentál špecifické ojedinelé miesto. Riešil umelecké problémy okamžite, opúšťal to, čo sa mu už nezdalo aktuálne, a zaoberal sa novým ešte skôr, ako stihol naplno vyčerpať potenciál predchádzajúceho. Často sa vedel v jedinom obraze dostať tam, kam sa iní dostávali len s veľkou námahou, a už začal riešiť iné výtvarné problémy. V jeho dielach pred emigráciou do USA nájdeme silné sociálne cítenie, ľudskosť, súcit a hlboký vnútorný nepokoj, ktorý ho poháňal objavovať stále niečo nové.

Text – Kurátor: Ivan Jančár