V Kamennej sále Galérie Umelka bude v utorok 21. júna 2022 vernisáž výstavy vybraných prác študentov a pedagógov z Fakulty umění a architektury TUL v Liberci (ateliér Buček/Horatschke) a z Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave (ateliér Alexy/Bogár).
Výstava je výsledkom niekoľko ročnej spolupráce dvoch ateliérov pôsobiacich na univerzitnej pôde, ktoré sa programovo venujú revitalizácia periférnych a industriálnych území, záchrane a obnove dedičstva modernej architektúry 20. storočia a ďalším aktuálnym témam.
Výstava bude otvorená denne 12:00-19:00
Kurátorka výstavy prof. Monika Mitášová vo svojom úvodnom texte Cezhraničné dialógy píše:
V súčasnosti síce mnohí hovoria o tom, aké kľúčové je rešpektovať a zachraňovať architektonické dedičstvo rozmanitých kultúrnych okruhov sveta, ktoré nám každodenne mizne pred očami (vrátane toho, ktoré práve ničia boje na európskych a priľahlých územiach, kde sa naposledy bojovalo v II. svetovej vojne), ale málokto si systematickejšie kladie otázky ako vlastne formulovať také východiská, postupy, kritériá a hodnoty, aby záchrana tej architektúry, ktorej sme dedičmi, bola možná aj vznikom a rozvojom súčasnej architektúry... Až vyvstáva otázka: aké modality roz-hraničovania súčasných spôsobov obývania sveta by sa mohli rodiť v transhraničných dialógoch? Nielen medzi tými, ktorí tieto stredoeurópske územia obývajú a tými, ktorí nimi prechádzajú, ale aj medzi verejnosťou a polytechnikou. Medzi návštevníkmi výstavy a súčasnými študentami a pedagógmi dvoch škôl zapojených do európskych akademických programov... (Liberec, Bratislava)
Tento česko-slovenský dialóg dvoch ateliérov na dvoch školách má svoju minulosť a dúfajme, že aj budúcnosť. Obaja iniciátori tejto výstavy: architekt Jiří Buček (akademický ateliér Buček/Horatschke, FUA TUL v Liberci) a architekt Michal Bogár (akademický ateliér Alexy/Bogár, FAD STU v Bratislave) sa poznajú vyše tridsaťročie. Stretli sa pred pádom Berlínskeho múru v skupine mladých architektov v Starých Splavoch (1988, 1989) – na území, ktoré je súčasťou mesta Doksy pri Máchovom jazere. Nie je odtiaľ ďaleko do Drážďan ani do Wrocławi. V tomto pomyslenom triangli sa vtedy na pozvanie skupiny Středotlací s Alenou Šrámkovou, Emilom Přikrylom, Jiřím Suchomelom, Janom Králíčkom, Vladom Milunićom, trojicou Louda – Kulík – Stýblo a ďalšími... stretla aj najmladšia generácia architektov a urbanistov, ktorú zaujímala pluralizácia moderny a teda aj otázka, aké podoby by architektúra a urbanizmus mohli nadobúdať vo federatívnej krajine a v strednej Európe obdobia spejúceho k pádu Železnej opony.
Nadväzovali na debatu, ktorá sa formovala na prednáškach a stretnutiach niekoľkých generácií architektov s kritikom a kurátorom Jiřím Ševčíkom v kluboch architektov a v zariadení Slovenského fondu výtvarných umení v Spišskej Kapitule (1984 – 1987). To, že nás Jiří Ševčík nedávno opustil nám pripomína, že za túto a ďalšie prípadné cezhraničné výmeny sme už zodpovední sami (a túto výstavu by sme mohli symbolicky venovať aj jeho pamiatke: urobil pre architektúru a vzťahy medzi oboma krajinami viac, ako ktokoľvek iný). V každom prípade ateliéry Buček/Horatschke a Alexy/Bogár pokračujú vo vzájomnom dialógu aj v čase, kedy na východnom fronte hrozí budovanie nových hraníc.
