Dan Meluzin vstúpil na výtvarnú scénu prezentáciou svojej diplomovej práce v SNM v roku 1999 naozaj veľkým štýlom. Jeho tvorba čerpala zo sveta reklamy a bola orientovaná na úzky kruh tém spojených s konzumom.
Na veľkorozmerných plátnach dominovali banány, jahody, torty a zákusky so šľahačkou, rúže a voňavky. Ak diváka šokovala najmä téma obrazov, pozoruhodným z umeleckého hľadiska bolo ich maliarske prevedenie. V deväťdesiatych rokoch a vlastne až donedávna sa maľba ocitla v úzadí, nebola „v móde“, kultom boli inštalácie a videá.
Meluzin, ktorý od útlej mladosti maľoval a obdivoval dielo velikána maľby Vincenta van Gogha sa vydal touto cestou. Preňho nebolo dôležité, čo je momentálne aktuálne, veď predsa umenie nie je sezónna záležitosť a jeho charakter nemôže podliehať módny vlnám. Súčasnosť, ktorá vracia maľbe opäť jej postavenie, mu dáva za pravdu. Poučenie z klasickej, ale aj povojnovej moderny /abstrakcie a pop artu/ dokázal výnimočne maliarsky spracovať. Vynieslo mu to síce pasovanie na „slovenského pokračovateľa pop artu“, ale takéto označenie je možné chápať naozaj iba prvoplánovo.
Tým vonkajším spojivom je téma – svet médií, reklamy, konzumu, celebrít a s tým spojené spovrchnenie vnímania úrovne i významu spoločenských hodnôt. A pritom Meluzin nie je kritikom spoločnosti, jej sociálneho a ideového statusu.
Meluzin je pozorovateľom, ktorý vidí a zaznamenáva bez kritických ašpirácií. Skôr by sa zdalo naopak, v jeho vnímaní konzumného spôsobu života a v tom, ako ho stvárňuje na obrazoch, badať prvky hedonizmu, radosti a pôžitkárstva. Jednoducho maľovanie mu robí radosť a jeho cieľom je maľovať dobre.
Meluzinove obrazy môžeme považovať za šokujúce a provokujúce, ba i drzé až bezohľadné, no nemožno im uprieť skvelé maliarske majstrovstvo a dôraz na novú /nesentimentálnu/ estetiku maľby. V tejto posadnutosti maľbou, v schopnostiach prežívať médium maľby v jeho hmotnej i duchovnej podstate možno vidieť afinitu k tradícii flámskych i holandských koloristov a maliarov rôznych typov zátiší.
V spomínanom vymedzenom okruhu tém Meluzina natoľko fascinuje princíp opakovania, na ktorom je reklama založená, že ho uplatnil aj ako základ seriálnosti svojej maľby. Jeho tvorba sa člení na takmer dve desiatky podtém, v rámci ktorých spracúva jeden motív / torty, rúže, Milka, šampanské, kvety, ovocie, prsia, čiarové kódy, portréty, more…/, v opakovaných farebných a kompozičných variantoch.
Predlohy nachádza v časopisoch i iných médiách, čo presne zodpovedá mechanizmu stereotypov. V maliarskom spracovaní dokáže skĺbiť veľmi diferencované technické postupy, využívajúc valérovú i gestickú maľbu, škvrny, dripping, pasty, koláže, monochrómy i bohato rozmaľované partie.
Ak aj Dan Meluzin je viac pozorovateľom než kritikom, zameranie sa na konzum vytvára v kontexte jeho tvorby dostatočný priestor na vnímanie sofistikovaných kritických významových súvislostí.
Kurátorka: Eva Trojanová
