Cesta časom

Verejnosti bude sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 27. mája do 15. júla 2025.

Kombinovaná výstava, ktorá pozostáva z dvoch častí: Bulharsko a mozaiky a Tajomstvá a záhady Heracley Sintiky, predstavuje vzácne archeologické nálezy z územia Bulharska a najnovšie antické exponáty starovekého mesta Heracley Sintiky formou odliatkov. Tieto taktilné 3D kópie zároveň umožnia zrakovo znevýhodneným návštevníkom vnímať nálezy  priamym dotykom. Pri prezentácii výstavného projektu boli využité aj digitálne techniky, ktoré zvyšujú jeho atraktivitu pri predstavovaní jednotlivých tém. 

Prvá časť výstavy Bulharsko a mozaiky, ktorej autormi sú členovia Fondu Balkánske dedičstvo, pozostáva z dvoch formátov – tlačeného a digitálneho. Tlačená časť obsahuje 26 mozaík s QR kódmi, ktoré odkazujú na informácie o vystavovaných objektoch v online priestore, zobrazujú ich polohu na mape, sprostredkovávajú informácie o inštitúciách a organizáciách, vďaka ktorým sa stali súčasťou projektu, ako aj krátke populárno-vedecké texty. 

Druhá časť výstavy – Tajomstvá a záhady Heracley Sintiky predstaví 8 najvzácnejších exponátov fondu Historického múzea mesta Petrič. Je venovaná antickému mestu (polis) – Heraclea Sintika, o ktorom písali už starovekí autori Homér, Herodotos a Titus Livius, hoci vtedy nepoznali jeho presnú polohu. V roku 2002 polícia náhodne vypátrala kamennú platňu, ktorá sa neskôr stala kľúčom jej rozlúšteniu. Ukázalo sa, že kamenná stéla je listom cisára Galéria Valéria Maximiána (293 – 311) obyvateľom Heracley Sintiky. Podarilo sa tak lokalizovať polis na územie dnešného Bulharska, do oblasti medzi Gréckym a Severným Macedónskom. Mesto, ktoré založil trácky kmeň Sintov, sa stalo dôležitým centrom Filipa a Alexandra Macedónskeho. K názvu mesta sa pridalo slovo Heraclea na počesť mýtického hrdinu, ktorý je považovaný za zakladateľa dynastie starobylého Macedónska. Mesto zaznamenalo najväčší rozkvet práve v období Rímskej ríše v polovici 3. storočia. Usudzujeme tak práve podľa znakov okázalej architektúry, ktoré sú viditeľné dodnes. Koncom 3. storočia zničil Heracleu veľký požiar, ale vďaka dobrej ekonomickej situácii sa mesto podarilo obnoviť. 

Od roku 2007 sa tu pod vedením prof. Ľudmila Vagalinského vykonáva systematický archeologický výskum. Objavené boli mramorové a hlinené stély, vzácne sochy a iné nálezy. Výstava predstavuje aj kópie (obetných) rituálnych platní, mozaikových figúr a sôch Herakla, tráckeho jazdca majstrovsky vypracovaného vo vysokom reliéfe, bohyňu Nemesis a Niké, bustu Dionýza, divadelnú masku vyrobenú z hliny, hlavu neznámej ženy a ďalšie.