Motív odpustu v zmysle dedinskej oslavy je využitý ako nostalgický prvok, ku ktorému sa obaja vzťahujú, gýč je zároveň významným funkčným prvkom v ich jednotlivej tvorbe.
Linda Olejárová presúva hranice svojej hororovej estetiky z béčkových filmov do rurálneho prostredia, stále sa však drží desivo-ironizujúceho prístupu. Ukazuje ponurú a úpadkovú stránku dediny a zacykleného spôsobu života. Miroslav Klimek naďalej pracuje s prvkami svojej doterajšej tvorby, ktorú v minulosti nazval ako „ironický gay socializmus”. Využíva socialistickú estetiku a aktualizuje ju cez prvky popkultúry a popartu, najmä cez ikonické zobrazenie Madonny.
Vystavujúci Linda Olejárová a Miroslav Klimek patria k najmladšej generácii slovenského maliarstva. Linda Olejárová (1998) a Miroslav Klimek (2000) aktuálne študujú maľbu na bakalárskom stupni VŠVU. V pripravovanej výstave reflektujú svoj pôvod z rurálneho východu.
Kurátorka: Zuzana Goleinová
Vstup voľný
