Pracujú s materiálmi, ktoré tu našli, alebo vytrvalo zachytávajú scenérie nekonečných polí. Ich tvorba však siaha hlbšie než len k dojmom z miest, kde pôsobia. Andrej aj Tomáš sa snažia zachytiť stále existujúce puto medzi človekom a prírodou a ich vzájomný vzťah.
Tomáš Žemla vo svojich obrazoch konfrontuje prírodné krajiny s krajinou, ktorú človek zabral na poľnohospodársku výrobu, najmä na monokultúrne poľnohospodárstvo. Monokultúra je systém poľnohospodárskej výroby, pri ktorom sa na veľkom poli pestuje a zbiera len jedna plodina. Tento koncept na jednej strane potvrdzuje jeho monotónny tvorivý proces a charakteristické atribúty jeho tvorby: banálnosť (obsahu a techniky), minimalizmus (výrazu) a úžitkovosť (motív poľnohospodárskej pôdy). Na druhej strane zobrazené pusté krajiny reflektujú exploatáciu nášho životného prostredia človekom, keďže monokultúrna výroba ničí pôdu, likviduje biodiverzitu, a tým narúša ekosystém a zanecháva za sebou plochy bez života.
Každé z posledných diel Andreja Haršányho zobrazuje kardinálne hriechy ľudstva: ohýbanie a prekrúcanie faktov, drancovanie prírodného bohatstva, násilné prispôsobovanie prírodných zákonov, kontrola dodržiavania nezmyselných pravidIel, šírenie dezinformácií a hoaxov, zastieranie toxických vzťahov v spoločnosti či uchyľovanie sa k spiritualistickým praktikám. Vo svojich dielach kombinuje prírodné látky s umelými materiálmi a technologickými zariadeniami vytvorenými človekom a vytvára hybridné entity, a to hlboko znepokojujúcim spôsobom, pričom predkladá pomerne apokalyptickú víziu budúcnosti.
Kurátorka: Viktória Popper
