Kurátorka: Silvia Fedorová
Vystavujúci autori: Blanka Cepková, Silvia Fedorová, Terézia Krnáčová, Iveta Miháliková, Celestína Minichová, Ľubica Poncik, Soňa Sadilková, Henrieta Tholt
Zahraniční autori: Ursula Guttmann, AT, Francisca Henneman, NL, Birgit Schlarmann, DE/ AT, Blanka Šperková, SK/ CZ, Silke Trekel, DE
História textilného šperku siaha do 60-tych rokov minulého storočia. Boli to prevažne holandské textilné umelkyne, ktoré začali experimentovať s veľkými vzdušnými objektmi, ktoré boli určené na ozdobu tela. Túžba tvoriť nositeľné priestorové objekty sa rýchlo šírila naprieč kontinentmi a je stále aktuálna. Textilné vlákna a textilné techniky sú svojimi vlastnosťami predurčené k tvorbe šperkov. Majú schopnosť pretvoriť banálne, každodenné materiály do noblesnej podoby aj bez použitia drahých kovov alebo kameňov.
Na projekte sa zúčastňuje 13 autoriek. Každá z nich má vlastný koncept, svojský prístup k tvorbe šperkov, používa inú techniku, iné materiály. Po rokoch nezáujmu sú textilné techniky opäť v obľube. Zámerom výstavy je predstaviť čo najpestrejší obraz možnosti využitia tradičných textilných techník a textilných materiálov v súčasnom autorskom šperku.
Blanka Cepková pripravila na výstavu kolekciu geometricky členených brošní, v ktorých citlivo uplatňuje striedanie rôznych povrchov textilných materiálov a techník.
Silvia Fedorová sa predstaví kolekciou šperkov s ekologickým posolstvom s použitím kôry stromov napadnutých kôrovcom v kombinácii s tkaním a paličkovaním.
Terézia Krnáčová recykluje rôzne banálne materiály ako bavlnený odpad, plasty alebo iné zvyšky, z ktorých tvaruje príjemne nositeľné náhrdelníky.
Iveta Miháliková sa inšpirovala halúzkami viniča, ktoré kombinuje s drobnými korálkami a tvaruje do bohatých arabesiek vzdušných náhrdelníkov.
Celestína Minichová je najmladšou z vystavujúcich. Jej práce z ručného papiera a bavlnenej tkaniny sú experimentom, dialógom medzi myšlienkou a nositeľnosťou
Ľubica Poncik sa vracia k tradičnej technike háčkovania z bavlnenej, ľanovej a viskózovej priadze. Vytvorila kolekciu náhrdelníkov, ktoré evokujú bujné barokové šperky a pritom pôsobia veľmi nadčasovo.
Náramky Soni Sadilkovej sú vyrezané z priemyselne vyrábanej plsti a prezrádzajú prístup dizajnéra jednoduchým tvaroslovím, rešpektujúcim ergonomické požiadavky nositeľa.
Inak pristupuje k tvorbe šperkov Henrieta Tholt. Jej technikami sú strihanie, šitie, plisovanie a digitálna výšivka, materiálmi sú saténové stuhy a syntetická koža. Kolekcia náhrdelníkov pôsobí svojou eleganciou a štýlovou čistotou.
Ursula Guttmann sa už dlhé roky skúma možnosti imitácie pokožky ľudského tela a jej možnosti uplatnenia pri tvorbe šperku. Tento raz siahla po pokožke s výraznejšou povrchovou textúrou, je to pokožka šupinatcov. Tričká, potlačené vrstvou silikónu s imitáciou pokožky zo živočíšnej ríše reflektujú tému výstavy.
Francisca Henneman vytvorila na výstavu novú kolekciu háčkovaných náhrdelníkov, pri ktorej recykluje priemyselne vyrábané prvky z bielej gumy. Vznikajú fascinujúce štruktúry, ktoré následne tvaruje do rozmanitých podôb nositeľných objektov. Kolekcia náhrdelníkov má názov Ruže.
Birgit Schlarmann pracuje s plsťou, ktorú sama vyrába a farbí, prípadne kombinuje s ďalšími textilnými materiálmi. Obľubuje rastlinné motívy, ktoré poeticky transformuje do mäkkých, nežných ozdôb. Vytvára prstene, náramky, náhrdelníky a brošne.
Blanka Šperková sa v tejto kolekcii necháva inšpirovať kresbami svojich vnúčat, ktoré vlastnou technikou pletenia prstami s bravúrou a vtipom pretvára do drobných, 3D objektov, ktoré sa dajú nosiť ako brošne. Spolu vystavené budú aj detské kresby - predlohy.
Silke Trekel nazvala svoju kolekciu „Chémia vás skrášli“. Ide o reminiscenciu na 60-te roky 20. stor., kedy boli vo veľkej obľube minimalistické, jednoducho tvarované šperky s hladkým povrchom. Pre aktuálnu kolekciu náhrdelníkov si Silke Trekel zvolila priemyselne vyrábané pruhy gumy, banálny materiál, ktorý transformuje do grafických štruktúr a následne z nich buduje rytmickú spleť slučiek s výnimočnou estetickou kvalitou.
