výstava
Alnis Stakle / Úkryt
Fotografická séria "Úkryt" Alnisa Stakla poukazuje na tragické geopolitcké udalosti posledného storočia a na to, ako na nich reaguje svet pomocou prieskumu fotografických archívov a svedectiev.
Kurátor: Alnis Stakle
Myšlienka vyjadrená Georgom Santayanom – „tým, ktorí si minulosť nepamätajú, je súdené ju opakovať” – veľmi presne koreluje s dejinami nedávnych vojenských a ideologických konfliktov západného sveta. Tragické geopolitické udalosti posledného storočia boli buď zabudnuté alebo vytlačené z kolektívnej pamäte ako čosi nevyhovujúce a zastarané. Na prvý pohľad zrejmé fakty týkajúce sa mnohých vojen – studená vojna medzi NATO a Sovietskym zväzom, preteky v zbrojení a zmluvy o odzbrojovaní – zdanlivo nemajú žiaden dlhotrvajúci efekt na modernú spoločnosť, ktorá sa zas a znova vracia k rétorike studenej vojny, nacionalizmu a konfliktom. Napriek tomuto pozoruhodnému stavu zabudnutia sú niektoré skúsenosti spoločenských konfliktov reinterpretované a transformované do nových kolektívnych rituálov, vzdelávacieho obsahu a legislatívnych iniciatív, ktoré následne podporujú momentálny kultúrny stav demarkácie a ideologických kontradikcií medzi post-socialistickým východným a západným blokom krajín.
Práce zo série „Úkryt” vychádzajú z prieskumu robeného vo fotografických archívoch na mnohých miestach sveta a zo spomienok ľudí, ktorí boli svedkami predchádzajúcich svetových vojen a studenej vojny medzi NATO a Sovietskym zväzom. Staré sovietske vojenské základne – po viac ako dvadsiatich rokoch zanedbávania – sú teraz adaptované tak, aby spĺňali podmienky ozbrojených síl NATO, ich steny môžu čoskoro zažiť opakovanie histórie – tej, ktorá bola len nedávno zabudnutá.
Viac ako 30 rokov staré archívy s dokumentmi obsahujúcimi inštrukcie civilnej obrany týkajúce sa toho, ako sa ochrániť v čase boja alebo po odpálení nukleárnej, biologickej či chemickej zbrane, sú len jedným z mnohých zdrojov inšpirácie série „Úkryt”. Napokon, toto dielo hovorí o pretrvávajúcom fenoméne kolektívneho stavu zabudnutia, o opakovaní histórie a o grotesknom jazyku propagandy. Osobitný dôraz kladie na význam snímok a technické komunikačné kódy, ktoré, keď sa dekontextualizujú a vizuálne odkódujú, odkrývajú nové a ironické významy spoločenského strachu a spomienok.
