Dorota Sadovská predstaví (okrem iného) novú veľkorozmernú maľbu s motívom Piety. Červená farba caput mortum na pozadí, ktorá evokuje zaschnutú krv, kontrastuje s modrou postavou Panny Márie a zelenkavým telom Krista. Zelenohnedé tóny môžu znamenať rozklad, ale aj farbu vegetácie. Kristovo telo je telom stromu, ktorý môžeme interpretovať aj ako ikonografický typ Stromu života. Neobvyklá dramatická perspektíva je pre autorku typická. Sadovská je známa svojimi reintepretáciami kresťanských námetov, ktoré posúva do súčasného, univerzálnejšieho vizuálneho jazyka.
Aliza Orlan je autorka mladšej generácie, ktorá vychádza zo základov grafického školenia, ale venuje sa prevažne kresbe a tvorbe jemných objektov z rôznych materiálov. Vo svojej tvorbe sa zaoberá trans identitou, pre ktorú hľadá symboly v rastlinnej či hmyzej ríši, ale aj v mytológii a rozprávkových príbehoch. Vlastnú telesnosť prirovnáva k fluidnému tvarosloviu podmorských živočíchov, morských panien a klíčiacich semienok. Na aktuálnej výstave predstaví výber z novšej tvorby, okrem iného aj obraz inšpirovaný biblickým príbehom o Jakubovom rebríku, ktorý je v istom zmysle variantom pietnej symboliky. Tak ako Panna Mária, aj Jakub sa ocitá na pomyselnom dne, na samom rozhraní smrti a nového života.
Napriek odlišným východiskám oboch autoriek výstava ponúka priestor na dialóg a ukazuje, že nás ako ľudské bytosti spájajú univerzálne skúsenosti – spoločné jadro, ktoré môžeme kedykoľvek nechať vyklíčiť do nového príbehu.
Kurátorka: Alexandra Tamásová
Dorota Sadovská (1973) je jednou z najvýznamnejších osobností súčasnej slovenskej maľby a venuje sa aj tvorbe objektov, videí, inštalácií a performancií. Už počas štúdia na VŠVU zaujala programom, ktorý išiel proti dobovým trendom. Pracovala s realistky poňatou figúrou, nelokálnou farebnosťou a prekvapivou perspektívou. Známe sú jej obrazy s kresťanskými námetmi (svätci, svätice, Kristus...), ktoré oslobodzuje od zaužívaného zobrazenia a posúva ich do nových polôh. Ďalšou veľkou autorkinou témou je (vlastné) telo, s ktorým pracuje v intenciách body artu a médiách ako fotografia, performancia, resp. fotoperformancia.
Aliza Orlan (1990) sa venuje najmä kresbe a tvorbe objektov z rôznych materiálov s organickým tvaroslovím. Dlhodobo sa zaoberá trans identitou. Jej diela sú obývané bytosťami, ktoré pripomínajú víly či morské panny, ďalej kvety, morské sasanky, huby, korene. Pracuje aj s keramikou a textilom. Priznáva inšpiráciu ženskými umelkyňami ako Eva Hesse, Ana Mendieta či Mária Bartuszová. Vo svojej tvorbe hľadá nové spôsoby, ako vyjadriť identitu, ktorá sa vymyká cis-hetero normatívom.
