Kurátor: Matúš Novosad
„.. aký princíp priestoru AB zobrazuje: neovplyvniteľnú realitu, voči ktorej či napriek ktorej sa dejú naše životy túžiace mnohokrát po „diaľke“, ktorú neskôr nachádza v javení sa na pomedzí tmy, v odchádzajúcom pohľade (Stoličky, 2020)… čo je to za stav pre divákov?
Odbiehanie od práce, domácej práce, obraz ako to, čo si všimneme v stave nabudenia bez toho, aby sme niečo museli robiť; zdanie neobmedzenosti síl a života, len v trochu vyhrotenej podobe, prinášajúcej pocit spokojnosti zo seba: obraz ako niečo, čo môžeme, ale pre plnosť života (konečne) nemusíme vnímať. Prekonanie nepochopiteľného strachu o existenciu opretím sa o veci, veci, veci vo svojom okolí. Obraz sa stáva slabým fetišom, ak je utilitárnou vecou v interiéri.
A aký je to stav, opakujúca sa skúsenosť pri nájdení námetov pre autorku? Akú skúsenosť prežívania pred obrazom implicitne predpokladajú? Nie sú to ideálne zobrazenia, avšak zároveň sú nesené nájdením oporného bodu tepla v chlade, ako je to na obrazoch Žltá izba, Izba, Kuchyňa (všetky z roku 2020). Pozastavenie sa, spomalenie sa stalo „bežnou technikou“ nadhľadu, ktorá má blízko k sebauspokojeniu, hygge, nadhľadu, ktorý sám nie je problematizovaný. Pozastavenie sa väčšinou deje ako ukázanie sa formových pravidiel, niečoho, čo je mimo nás: bezpečie či žmurknutie neznámeho?"
úryvok z textu Matúša Novosada
Doslov: Vzácna banalita obrazov Alexandry Barth
Žiadame návštevníkov výstavy, aby dodržiavali všeobecne platné hygienické opatrenia v súvislosti s epidémiou Covid – 19.
