Adolf Hoffmeister - Karikatúry, ilustrácie a koláže

Karikatúry

Z karikatúr je tu niekoľko prác z roku 1927, napríklad Jean Cocteau alebo Vlasta Burian. Z tridsiatych rokov Jiří Voskovec a Ján Werich, Jaroslav Ježek alebo prezident republiky TGM spoločne s Edvardom Benešom. Z povojnových rokov karikatúry Pabla Picassa, Salvadora Dalího, Georgesa Braqua a ďalších. Adolf Hoffmeister kreslí aj významné osobnosti z radov spisovateľov 50. a 60. rokov, ako sú: Milan Kundera, Ľudovít Vaculík či Josef Škvorecký. Karikatúry vždy kreslí na základe osobného stretnutia.

Ilustrácie

Ilustračná činnosť Adolfa Hoffmeistera je zastúpená perokresbami pre detskú knižku Ďalekohľad, ktorej je sám autorom. Kniha vyšla v 50. rokoch, kresby v nej uvedené nie sú štylizované, ide o typické realistické poňatie témy. V ďalšej knihe s názvom Made in Japan sa už rukopis autora uvoľňuje a približuje k tradičnej japonskej kultúre. Ďalšie čiernobiele ilustrácie sú k cestopisu Mrakodrapy v pralese. Knihu Blaisa Cendrarsa Zlato sprevádzajú koláže.

Koláže

Po roku 1969 Adolf Hoffmeister nemohol vystupovať na verejnosti a organizovať výstavy. Preto sa rozhodol v júni 1973 usporiadať súkromnú výstavu vo svojom byte. Na nej predstavil svoje posledné koláže z jesene 1972 a zimy a jari 1973. Tieto farebné koláže neboli lepené z klasických xylografických tlačí zo starých periodík, ale naopak materiál k nim bol čerpaný z farebných zahraničných časopisov Elle, Marie Claire a iných. Tematicky obsahovali ponuré vízie budúcnosti sveta, najmä ak by došlo k jadrovej či ekologickej katastrofe. Odrážali atmosféru obdobia aj vlastné vnútorné prežívanie autora. Koláže dostali tieto mená: Po ľuďoch zostali na svete biele miesta, Slučka, Rozbitý život, Život a smrť, Normandský cintorín pri mori. Koláže však nemali iba takéto pochmúrne témy, ale aj iné, napríklad Rozprávka, Dary mora, pocta Beatles.

Biografia

Adolf Hoffmeister, všestranne nadaný výtvarník a literát, sa narodil v Prahe v roku 1902. Na gymnázium vstupuje ako zakladajúci člen do avantgardnej skupiny Devětsil. V štúdiu pokračuje na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. Prvá kniha krátkych próz a básní s titulkom Podmorské hviezdy vychádza v roku 1922, nasledujú prvé výstavy v Mánese 1927 a v Paríži 1928. V 30. rokoch 20. storočia spolupracuje s Oslobodeným divadlom a Divadlom E. F. Buriana. Pre svoje protifašistické postoje je nútený emigrovať do Francúzska. Na začiatku vojny je niekoľko mesiacov väznený, potom uteká do USA, kde sa stáva redaktorom budúceho Hlasu Ameriky. V roku 1948 nastupuje ako veľvyslanec vo Francúzsku, odvolaný je roku 1951. Po návrate do vlasti ho vymenovali za profesora na VŠ UMPRUM, venuje sa písaniu a ilustrovaniu vlastných kníh. Počas normalizácie ho zbavili všetkých funkcií a odvolali z verejného života. Zomiera v júli 1973 na chalupe v Říčkách.