Na prvý pohľad nie je zrejmé, že spoločné výstavné dobrodružstvo trojice autorov je o prázdnote, jej zapĺňaní a premieňaní. Odohráva sa totiž ako výbušné a dynamické stretnutie umelcov troch rôznych generácií, ktorých spája túžba po hľadaní spirituálneho zmyslu umenia ako tvorivej projekcie vlastného ega do nekonečného súboru jednotlivých pokusov o postupnú premenu chaotickej reality na kozmologickú usporiadanosť.
Vo svojich programoch konceptuálne využívajú rôzne zdroje informácií a metód, ako aj širokú škálu materiálov a autorských techník.
Dvaja z nich (Erik Binder a Martin Vongrej) aktuálne spolupracovali aj na nových dielach, kým tretieho (Stano Filko) zastupujú vybrané práce a myšlienky.
Od začiatku to však bol práve on a jeho smelý, až infantilný, barbarský, a preto neochvejný psychofyzický kozmologický systém ideí, ktorý inšpiroval dvoch žijúcich autorov, aby sa na svoju prácu pozreli očami toho druhého, ako aj toho, kto ich prekračuje.
Pokúšajú sa teda o umelecký, ale aj spirituálny prienik svojich vyšších „ja“. Preto spoločne podnikajú autorské operácie otvárania prázdnoty novým ideám – spájajú sa a rozpájajú, nachádzajú si obsah v puklinách stratených motívov.
Oživujú hmotu symbolmi a sprítomňujú dávno vyprchané obrazy a tvary. Vzývajú vlastné ego a následne ho opúšťajú v prospech spoločného snaženia, v záujme trvania zážitku a dôsledného úniku do vyššieho uvedomenia prítomnosti, ktorý pomenúvajú ako „diagonálne prenikanie a radiálne vyžarovanie“ (EB a MV).
