Le nuove musiche

V roku 2025 si hudobný svet pripomína 360. výročie úmrtia barokového skladateľa, ktorý pôsobil aj na území dnešného Slovenska, v niekdajšom Pressburgu (dnešnej Bratislave). Samuel Capricornus (1628 – 1665) patrí k najvýznamnejším skladateľom 2. polovice 17. storočia a jeho prvým významným pôsobiskom bola práve Bratislava.

Na festivale Dni starej hudby premiérovo zaznie kompletná zbierka Geistliche Harmonien I (1659) pre sólové hlasy, dvojo huslí a basso continuo. Pre Capricornov štýl je typické miešanie koncertantných pasáží a polyfonickej sadzby. V jeho dielach zreteľne počuť vplyv talianskej hudby a jej kantability, ale tiež záľubu v kontrapunktickej sadzbe, typickej pre hudbu v nemeckom kultúrnom priestore. 

Účinkujúci:
Le nuove musiche
Jakub Mitrík, chitarrone, umelecký vedúci
 
Sólisti: 
Hilda Gulyás, soprán 
Jarmila Vantuchová, alt 
Matúš Šimko, tenor 
Tomáš Šelc, barytón
 
Peter Spišský, barokové husle (mimoriadny hosť koncertu) 
Ján Kružliak, barokové husle 
Mauro Colantonio, viola da gamba 
Martin Gedeon, organ a čembalo 
Jakub Mitrík, chitarrone, umelecký vedúci 

Program:
Samuel Capricornus (1628 – 1665) 
Geistliche Harmonien I (1659) 
Die Gerechten werden ewiglich leben  
Die Erlöseten des Herrn  
Celebrabo te Domine  
 
Nicolaus à Kempis (c1600 –1676) 
Symphonia 7 supra Ciaccona  
(Partiturbuch Ludwig č. 66) 
 
Samuel Capricornus
Geistliche Harmonien I  
Dextera Domini  
Wer überwindet dem will ich zu essen geben  
Mein Fleisch ist die rechte Speise  
 
prestávka 
 
Samuel Capricornus
Geistliche Harmonien I 
Jauchtzet ihr Himmel  
Eines bitte ich vom Herrn  
O Jesu süß  
 
Samuel Capricornus
Sonata IV a 3  
(Continuation der neuen wohlangestimmten Taffellustmusik,1671) 
 
Samuel Capricornus
Geistliche Harmonien I 
Jesu du höchste Gütigkeit  
Kommet kommet  
Jesu du Blum und Jungfrau’n Sohn  

Vstupné dobrovoľné

Koncert je súčasťou medzinárodného festivalu Dni starej hudby 2025. Pozrite si kompletný program.

Hilda Gulyás (soprán) – je absolventkou Konzervatória v Bratislave v odboroch spev (J. Billová) a cirkevná hudba (D. Bill, P. Reiffers). Študovala tiež muzikológiu (Fif UK) a katolícku teológiu (TFTU). Ako sólistka Komorného zboru Štátneho konzervatória v Bratislave (1997 – 2010) sa predstavila vo viacerých štátoch Európy, USA a Blízkeho Východu. Po ukončení štúdia sa zamerala predovšetkým na interpretáciu sakrálnych diel z obdobia baroka, klasicizmu a na súčasnú chrámovú hudbu. Ako sólistka i členka rôznych hudobných zoskupení sa predstavila na hudobných festivaloch Bratislavské hudobné slávnosti, Dni starej hudby, Konvergencie, Trnavská hudobná jar, Pohoda a i. Pravidelne spolupracuje so súbormi Solamente naturali, Musica aeterna, Collegium Wartberg a Slovenský komorný orchester. Jej aktivity v oblasti liturgickej hudby sú späté predovšetkým s Františkánskou schólou v kostole Zvestovania Pána v Bratislave, ktorá sa zaoberá oživovaním hudobného dedičstva františkánskych skladateľov. Pedagogicky pôsobí na Štátnom konzervatóriu v Oddelení cirkevnej hudby a spevu. 

Jarmila Vantuchová (mezzosoprán) – pravidelne spolupracuje s uznávanými súbormi barokovej hudby, ako Collegium 1704, Solamente naturali či Musica aeterna. Doma i v zahraničí koncertovala s renomovanými umeleckými telesami (Filharmonie Brno, Janáčkova filharmonie Ostrava, Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín, Ensemble Opera Diversa, Czech Virtuosi, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Accademia nazionale di Santa Cecilia, Varšavská filharmónia, Bamberskí symfonici a i.). Svoju umeleckú cestu začala v Národnom divadle Moravskosliezskom v Ostrave, kde sa predstavila v Triptychu G. Pucciniho. Na javisku Štátnej opery v Banskej Bystrici sa objavila v Rossiniho Otellovi (Emília), v opere Cavalleria rusticana (Lola) P. Mascagniho i vo Foerstrovej Eve (Zuzka). V Národnom divadle v Brne hosťovala v Janáčkovej opere Její pastorkyňa (Rychtárka) a Čajkovského Pikovej dáme (Polina). Objavila sa tiež v úlohe Kosinskej v Janáčkovej opere Osud, ktorú pre ND Brno a Janáček festival 2020 režíroval R. Carsen. Nasledovali postavy tretej Dámy z Mozartovej Čarovnej flauty a rola Aljeju z opery Z mrtvého domu L. Janáčka, v réžii J. Heřmana a pod taktovkou J. Hrůšu. V SND debutovala v role Káče z Dvořákovej opery Čert a Káča. V Prahe účinkuje v inscenácií Rusalka, predstavila sa tiež na doskách Stavovského divadla v Mozartovej Figarovej svadbe. V pražskom Národnom divadle účinkuje v Dvořákovej opere Rusalka. Nedávno debutovala s Českou filharmóniou ako Lapák v Janáčkovej Liške Bystrouške. Medzi jej najväčšie úspechy patrí debut na Salzburger Festspiele 2022 v postave Varvary z opery Káťa Kabanová L. Janáčka (réžia B. Kosky). Zaujímavosťou je použitie jej nahrávky Habanery z Carmen v záverečnom diele 2. série seriálu Emily in Paris na platforme Netflix. 

Matúš Šimko (tenor) – v aktuálnej sezóne debutoval ako sólista v Mendelssohnovej Symfónii „Lobgesang“ (Cappella Istropolitana), v programoch Madrigali Amorosi C. Monteverdiho (Le Nuove Musiche/Slovenská filharmónia), Missa pastoralis bohemica J. J. Rybu (Slovenský komorný orchester/Slovenská filharmónia), Messa di Santa Cecilia A. Scarlattiho (Musica aeterna/Jesenný festival cirkevnej hudby, Olomouc), vo svetovej premiére skladieb pre tenor a orchester slovenských skladateľov M. Pastírika a A. Havrana pod vedením Adriána Kokoša (Slovenská Sinfonietta/Dom umenia Fatra, Žilina ). So súborom Czech Ensemble Baroque nahral CD Tůma Vesperae a premiérovo uviedol Missu V (S Prokopii) od F. V. Habermanna (Třebíčsky hudobný festival). So súborom ZOE uviedol Pärtovo Stabat Mater (Nitra). Zúčasnil sa projektu Musica Kesmarkiensis súboru Solamente Naturali, pre ktorý naštudoval árie J. A. Hasseho, C. Monza a F. X. Budinského (Nitra, Kežmarok, Bratislava). So súborom Collegium 1704 sa pod vedením Václava Luksa sa predstavil ako sólista v Bachovej kantáte BWV 131 (Svätováclavský hudobný festival/Ostrava), v kantáte BWV 70 (Thüringer Bachwochen/Gotha) a v dielach M. Gomółku a C. Monteverdiho (20. ročník festivalu Chopin a jeho Európa/Varšava). Pod taktovkou Otta Kargla a so súborom Freund(t)-Ensemble uviedol Bachove kantáty BWV 4 a 131(Graz, Klosterneuburg).  
V minulej sezóne sa účinkoval ako Evanjelista v Jánovách pašiách (Solamente naturali/ Bratislava, Trnava a Nitra), vo Vianočnom oratóriu a v Omši h mol J. S. Bacha (Czech Virtuosi/Brno). V Slovenskom národnom divadle účinkoval ako Valerián v opere P. Zagara Rozprávka o šťastnom konci. Spieval titulnú postavu v prvom českom singspiele Dráteník od F. Škroupa v Kroměříži (Orchester Volantes). 
 
Tomáš Šelc (bas) – získal ocenenia na medzinárodných domácich i zahraničnýchsúťažiach. Predstavil sa na mnohých prestížnych koncertných pódiách a festivaloch (BHS, SFKU v Žiline, Musica Nobilis, Veľkonočný festival duchovnej hudby v Brne, Pražské jaro, Johannesbourg International Mozart Festival, Veľkonočný festival Ludwiga van Beethovena, Wratislavia Cantans, Festival de Santander, Schleswig-Holstein Musik Festival a ď.). Ako sólista oratoriálnych a omšových kompozícií spolupracoval s viacerými orchestrami (Kazanawa Symphony Orchestra Japan, Filharmonický orchester Bohuslava Martinů, Českí komorní sólisti, SKO Bohdana Warchala, Schleswig Holstein Orchester, Solamente naturali, Komorný orchester Technik, Musica Florea a iné). Interpretácii duchovnej tvorby sa venuje pravidelne spoluprácou so súborom Schola minor. Je členom prestížnych zborových a ansámblových zoskupení vedených poprednými dirigentskými osobnosťami: Collegium Vocale Gent (Ph. Herreweghe), Clemencic Consort (R. Clemencic), Taverner Consort (A. Parrott), Collegium 1704 (V. Luks), Cappella Mariana (V. Semerád). S ďalšími uznávanými dirigentmi (R. Beck, P. Wagner, D. Porcelijn) spolupracoval pri realizácii nahrávok pre viaceré vydavateľstvá (Hänssler Classic, Pavian Records, Accent, Phaedra, Label Château de Versailles Spectacles, Serafin, Hevhetia, tsARTmusic, Music Forum). Ako operný spevák sa predstavil v Národnom divadle Praha, Národnom divadle Brno, Opere SND a Národnom divadle Moravskosliezskom v Ostrave. Diriguje tiež spevácky zbor Nevädza v Stupave a zbor Stella v Senci. Za vynikajúce interpretačné výkony dostal v roku 2020 Cenu Frica Kafendu. 

Súbor Le nuove musiche sa venuje historicky poučenej interpretácii ranobarokovej hudby na dobových nástrojoch. Súbor sa špecializuje na taliansky repertoár a obdobie 17. storočia. Programy Le nuove musiche sú zamerané na tvorbu menej známych autorov, napríklad Sigismonda d‘Indiu, ktorého hudbu súbor nahral na CD The Monodies (2021) a Cara mia Cetra (2022). Okrem interpretácie hudby na historických nástrojoch teleso venuje aj výskumu a uvádzaniu diel, ktoré na Slovensku ešte nezazneli. V roku 2024 nahral umelecký vedúci súboru Le nuove musiche Jakub Mitrík v svetovej premiére komornú hudbu pre sláčiky a mandoru z rakúskeho Kremsmünsteru (Mandora – The Lute of the Monasteries, Panclassics 2025). Le nuove musiche pravidelne vystupuje v Slovenskej filharmónii, účinkuje tiež na festivaloch v zahraničí (Poľsko, Česká republika, Nemecko, Rakúsko).