Program:
L. van Beethoven – Sonáta pre klavír a husle G dur, op.30 č.3
J. L. Bella – Dumky
E. Suchoň – Poème macabre op. 17
J. Brahms – Sonáta pre husle a klavír G dur, op.78
Ľ. Rajter – Romantické rondo
Ludwig van Beethoven skomponoval 8. husľovú sonátu v roku 1802, kedy bol už uznávaný skladateľ a klavírny virtuóz. V tomto období skladateľ cestoval častejšie aj na Slovensko, do kaštieľa v Dolnej Krupej. Romain Rolland napísal: „Beethoven sa nikdy nestretol s priateľstvom takým živým, takým verným, takým skutočne bratským ako v rodine Brunswikovcov” z Dolnej Krupej. Pre Beethovena to nebolo len šťastné obdobie. Zhoršovala sa mu jeho choroba sluchu. Napriek tomu sa nevzdával a veľmi intenzívne komponoval. 1.časť zo sonáty je plná energie a perlivej rýchlosti, aj preto dostala prezývku „šampanské“. Rondo 3.časti nám pripomína galop, z ktorého vyvstáva melódia podobná ľudovému tancu.
Ján Levoslav Bella sa venoval kompozícii komorných diel predovšetkým v rannom období svojej tvorby, počas pôsobenia v Kremnici. Veľký vplyv na neho malo stretnutie a spoločné koncertovanie s maďarským husľovým virtuózom Ede Reményim.
“Hudbu človek netvorí - hudbu človek žije. Hudbu človek nepočúva, hudbu človek absorbuje. Preniká ním, všetkými cievami, tak ako pulzuje celým bytím tvorcu.“ Tieto slová Eugena Suchoňa obzvlášť platia pre Poème macabre, dielo skomponované v roku 1963. Skladba poukazuje na programovú inšpiráciu, keď svetové udalosti vyvolali v skladateľovi pocity nebezpečenstva svetového nukleárneho konfliktu. Poème macabre je filozofická úvaha v tónoch o najzákladnejších otázkach bytia, o živote a smrti.
Husľová Sonáta G dur Johannesa Brahmsa patrí medzi piliere repertoáru komorných koncertov. Vrúcne melódie sa v dialógu dvoch nástrojov striedajú s melancholickými náladami. Záver skladby však nie je veľkolepé finále, ale tak ako sonáta začína, tak aj končí v pianissime, akoby sa hudba v pokoji vzniesla niekam nad našu existenciu.
Romantické rondo pre husle a klavír As dur je kompozičnou miniatúrou 20-ročného Ľudovíta Rajtera. Rondo je verné svojmu názvu a aj keď pohľad do notového záznamu môže evokovať lyrickú náladu, Ľ. Rajter hrával na klavíri hlavnú tému Ronda v pomerne rýchlom tempe, s oduševnením a zároveň s romantickou majestátnosťou evekujúcou Život hrdinu Richarda Straussa.