Vedatour S6E2

Tešiť sa môžete na tieto tri prednášky:

Prvou rečníčkou bude Dáša Bombjaková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Bude rozprávať o Socializácii a učení v lovecko-zberačskej komunite BaYaka. V prednáške sa zameriame zameria na spôsoby, akými sa deti učia a vyrastajú v rovnostárskej spoločnosti stredoafrickej džungle. Dozvieme sa, ako prebieha výchova detí bez formálnych inštitúcií, aké mechanizmy neformálneho učenia zohrávajú kľúčovú úlohu v každodennom živote ľudí. Súčasťou prednášky bude aj predstavenie koncepcie negatívneho hluku „motokó“ – a diskusia o tom, ako tento fenomén ovplyvňuje proces učenia, socializácie a budovania vzťahov medzi členmi skupiny.

Daša je sociálnou antropologičkou. Jej výskum sa zameriava na učenie sa detí v egalitárnej, lovecko-zberačskej komunite BaYaka Pygmejov z Konžského pralesa. Pôsobí na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, kde študovala sociálnu antropológiu. Doktorandské štúdium absolvovala na University College London, kde v roku 2018 obhájila dizertačnú prácu o spomínanej lovecko-zberačskej komunite. Na severe Konžskej republiky s nimi žila 18 mesiacov v rokoch 2013 až 2015. Od roku 2021 je predsedníčkou Slovenskej asociácie sociálnej antropológie.

Ďalším rečníkom bude Samuel Rosa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a povie nám Ako (ne)klamať so štatistikou. Podľa Marka Twaina je štatistika najvyššou formou klamstva a v prednáške sa zamyslíme, či si takéto nelichotivé renomé zaslúži. Okrem iného si ukážeme, čo to zvyčajne znamená, keď sa povie, že „Americkí vedci zistili…“, a ako je možné produkovať úplne nesprávne vedecké zistenia aj na základe úplne správnych dát.

Samo vyštudoval Ekonomickú a finančnú matematiku na bratislavskom MatFyze. Tu aj pôsobí a v rámci svojho výskumu sa venuje teoretickej štatistike, oblasti štatistiky navrhovania experimentov. Hľadá teda odpovede na otázku, ako spraviť experiment tak, aby sa potom pri jeho štatistickom spracovaní dalo z neho získať čo najviac informácií. V roku 2018 získal Cenu akademika Schwarza od Slovenskej matematickej spoločnosti a v roku 2020 bol zaradený do rebríčka Forbes 30 pod 30 v kategórii veda a vzdelávanie.

A tretím do partie bude Peter Szalay z Filozofickej fakulty UK s prednáškou „Krásny panelák? Prečo by sme nemali búrať architektúru povojnového modernizmu“. Viac ako 65 % všetkého stavebného fondu na Slovensku vzniklo v druhej polovici 20. storočia. V období, keď v našej krajine vládol autoritársky komunistický režim, dominoval architektúre modernizmus – štýl, ktorému dnes dávame rôzne prívlastky: brutalizmus, mašinizmus či internacionálna, neskorá, socialistická alebo východná moderna. Je to architektúra, v ktorej veľká časť z nás býva, v ktorej sa učíme, pracujeme, trávime voľný čas, alebo nás jednoducho obklopuje v našich mestách a dedinách. V prezentácii si predstavíme rôzne podoby týchto (ne)všedných stavieb, ich umelecké ambície, ale aj politické a spoločenské kontexty. A budeme sa venovať otázke, prečo tieto diela stoja za to, aby sme ich obdivovali a chránili pre budúce generácie.

Peter je historik architektúry a výtvarného umenia a venuje sa výskumu architektúry 20. Storočia v Strednej Európe. Pôsobí na Oddelení architektúry Historického ústavu SAV v Bratislave a na Katedre dejín umeni Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Magisterské štúdium absolvoval na Katedre vedy o výtvarnom umení Filozofickej fakulty UK v Bratislave,  a doktorandské štúdium na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Je spoluatorom viacerých monografií a kníh, ktoré vyšli doma aj v zahraničí. Je držiteľom niekoľkých odborných ocenení, napríklad prémie Literárneho fondu SR za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2019 – Vojnová Bratislava 1939 – 1945.

Vstupné: predpredaj 10€