Miznúce...

Miznúce... znamená u Zuzany Dobrovičovej miznúce stromy, ktoré miznú ľudskou činnosťou, klimatickou krízou, miznúca architektúra, ktorá zavadzala novej modernej architektúre a tieňohry vecí a ľudí, ktoré miznú zmenou svetla.

U Kataríny Podluckej sú to zvieratá, staré príbehy, rozprávky, ktoré sa pomaličky neviditeľne strácajú a prestávajú sa rozprávať z pokolenia na pokolenie, miznú.

V Moruši znamená miznúce výroba tradičnej drevenej hračky doplnená plstením. Aj u nás je na ústupe a v hračkárstvach ju neuvidíte – mizne.

Jedna miestnosť výstavy je pohľad do sveta Kataríny Podluckej, ktorá otvorí skriňu a ukáže klobúky, šále, štóly,  vesty, brošne, zo zásuviek vytiahne teplé rukavice, tašky, ktoré vyrába textilnou technikou plstenia. Na našom území splsťovanie v minulosti zažilo rozkvet najmä v neskorom stredoveku s rozvojom remesiel orientovaných na výrobu klobúkov a obuvi. 

Druhá miestnosť je kút ateliéru/dielne/kuchyne? v ktorej píli, brúsi, pracuje s orechovým a čerešňovým drevom Zuzana Dobrovičová. 

Maľby a linoryty Zuzany Dobrovičovej sú vedome, alebo nechtiac dokumentom jej života, obrazy z jej detstva s obrazmi z detstva jej detí, zachytávajúce banalitu života, tieňohry, a sentiment za niečím čo už nie je.

Tvorba oboch autoriek splynula do didaktickej interaktívnej eko hračky pod značkou Moruša design, ktorá zaplní najväčšiu spoločnú miestnosť, v ktorej na polceste stojí každá z autoriek so svojim charakteristickým materiálom drevo/plsť, technikami, prístupmi.

Rozutekané zvieratká v kožúškoch nájdete na všetkých stranách v celom priestore, v rôznych fázach ich vývoja. Lesné zvieratká vlkov a líšky dopĺňajú domáce zvieratká, kone a ovce. Čriedy a svorky, divo žijúcich a zdomácnených zvierat sa pasú spolu. Všetky majú farebné vlnené kožúšky a nožičky, ktoré sa im dajú odviazať a vyzliecť. Tieto zvieratká žijú v symbióze a tak sa vedľa seba môžu pásť kone a ovce a vedľa nich môžu stáť vlci a líšky. Koníky sú grošované, biele a čierne, hnedé. V Líščej rodine pribudla čierna líška, ktorá medzi svoje červené kamarátky zapadla. Je to zámer a podvedomé prijatie odlišnej a predsa jednej z jedného spoločenstva/druhu. Všetky zvieratká majú obrúsené hrany drevených telíčok, a sú ošmirgľované najjemnejším šmirgľovým papierom. Zvieratká sú z čerešňového a orechového dreva, nie sú ničím napustené, a nie sú lakované. Nadčasová hračka pre deti, ktorá rozvíja nielen detskú motoriku, ale aj fantáziu a zaujme aj seniorov vo vysokom veku. Dve hračkárky, dva materiály, dva prístupy a ich súzvuk v tretej materiálovo kombinovanej didaktickej hračke. 

Výstavný celok je poprepájaný rozprávkami, ktoré autorky najviac inšpirujú, ľudová kultúra, príroda to sú tri pramene energie, z ktorých vystupujú nápady zhmotnené a stvorené rukami týchto divožienok.

Inštalácia podľahla vnímaniu sveta autoriek cez magický aspekt tajomna a transformáciu, ktoré sú súčasťou rozprávok. Estetika inštalácie vychádza z biofilického dizajnu, z presvedčenia, že ľudia majú prirodzenú potrebu spojenia s prírodou. Prírodné materiály, farby, zvuky, vône, zeleň. 

Kurátorka: Eva Trilecová