výstava
Mia Čopíková - Ungroup, Group
Pre umeleckú šperkárku Miu Čopíkovú sú kamene dlhodobo primárnym stavebným prvkom. Na aktuánej výstave Ungroup, Group však naznačuje, že materiál by mal hovoriť – stelesňovať vlastnú pravdu.
Uvedomuje si, že v prírode existuje miera dokonalosti, ktorá je neprenosná. Jej šperky sú malými plastikami, ktoré rešpektujú prirodzenú krásu a tvar každého nájdeného minerálu – čadiča, andezitu, kremeňa. Pri ich spracovaní sa necháva viesť samotným materiálom – jeho lomom, krivkami či kresbou, ale aj strojom. Pracuje trpezlivo ako príroda, ktorá opracováva kameň vodou, vetrom a geologickými procesmi. Každý kameň je jedinečný originál, každý vyžaduje iný citlivý prístup.
Hovořím o kamenech, které vždy ležely venku, i o kamenech, které spí ve svém ložisku v temnotě žil. [...] Hovořím o kamenech, které nemají nic jiného na práci než nechávat po svém povrchu klouzat písek, liják či příboj, bouři nebo čas, píše v knihe Kameny a jiné texty francúzsky spisovateľ a filozof Roger Caillois.
Kamene majú fascinujúcu vnútornú dynamiku. Sú symbolom hĺbky geologického času, je v nich „zamrznutý“ pohyb zemských hlbín a niekedy pochádzajú z iných hviezd. Človek však nemusí byť geológom aby si uvedomil ich čaro. Kamene na brehu rieky alebo mora. Ich štruktúry a tvary, ktoré podnecujú predstavivosť. Kto taký kameň nikdy nezdvihol? Mnoho výtvarníkov v nich nachádza materiál a východisko pre svoje diela. Podľa Cailloisa umelci v kameňoch hľadajú skôr prekvapenie než krásu, skôr beztvarosť než dovŕšený tvar, ktorý má zostať ich vlastným prínosom – ich výsadou.
Autorka hľadá spôsoby ako sa ku kameňom priblížiť a zároveň ako ich priblížiť k ľudskému telu. Osobitú pozornosť venuje možnostiam šperkárskeho uchytenia. Niekedy doplní ihlicu alebo malú skrutku, inokedy vytvára striebornú klietku či schránku, do ktorej kameň vloží. Spôsob uchytenia sa snaží byť čo najmenej viditeľný, zároveň ale každý kameň osobitým spôsobom dotvára. Zatiaľ čo uchytenie je premenlivé (často demontovateľné), kameň ostáva (zdanlivo) nemenný. Táto oscilácia medzi nadčasovosťou a premenlivosťou, medzi vnútorným a vonkajším, medzi obsahom a schránkou je zdrojom veľkej fascinácie.
V kolekcií šperkov prezentovaných na výstave v NOVE pracuje Mia Čopíková s krištáľmi kremeňa. Zaujalo ju svetlo. Svetlo vychádzajúce zvnútra objektu. Tento efekt dosahuje prerezávaním a opätovným spájaním (lepením) kryštalických segmentov – ungrouping and grouping. Styčné body pozlacuje čím rozohráva príbeh vo vnútornom priestore samotných objektov/šperkov. Ako sama poznamenáva: „Vytváram nový materiál, ktorý vyzerá akoby akumuloval svetlo. V skutočnosti ho však iba odráža ako Venuša alebo Mars.“ Hoci sa autorka prejavuje ako racionálna konštruktivistka, konečné pôsobenie jej šperkov má lyrické vyznenie. Nehľadá dokonalosť formy, vyhýba sa prázdnemu estetizmu optických efektov. Dôraz, zdá sa, kladie skôr na expresivitu materiálu, na jeho schopnosť vyjadriť určité posolstvo. V tomto zmysle sú jej brošne ako myšlienky pripnuté na kabát, ako nosenie krátkej básne, ktorá zasadzuje ľudský čas do zložitých časových súvislostí prírody.
Súčasťou výstavy je aj zbierka objektov – kameňov, ktoré sú doplnené len nepatrným autorským zásahom. Návštevníci ich môžu získať výmenou za iný kameň, ktorý prinesú zo svojich potuliek. Kamene prinesené návštevníkmi sa stanú súčasťou výstavy a po jej skončení arzenálom pre ďalšiu autorkinu tvorbu. Tešíme sa na Vás!
Kurátorka Naďa Kančevová, 2022
