Skúsme nahlas povedať „Dušan Kállay“. Vyslovíte to meno a na display vám nabehnú desiatky kníh s jeho ilustráciami: Tulák Kláry Jarunkovej, Panenská veža na Devíne Márie Ďuríčkovej, Rozprávky Hansa Christiana Andersena, alebo Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, či Alica v krajine zázrakov a za zrkadlom Lewisa Carrolla.
Všetky spája jasný rukopis: každý obrázok, aj tá najmenšia ilustrátorská bodka, je koncipovaná ako labyrint myšlienok – zvieratá, rastliny, veci aj ľudia sa splietajú. Nikdy nerobí fotografiu kúska príbehu, on hľadá súvislosti, vrství detaily, ide až do impresie, do odhalenia vlastnej emócie, zážitku z prečítaného silno, s nesmierne intenzívnou razanciou.
Nepodceňuje detského čitateľa, neprispôsobuje svoju predstavu jeho veku, je jeho partnerom – hovorí mu: „Veď sa pozeraj, hľadaj, skúmaj ten príbeh (tak ako ja).“
Keď ilustruje, tak najčastejšie technikou gvašu, ktorú niekedy kombinuje s kresbou, ktorá sa stáva nielen podkladom, skicou, ale rovnocenným prvkom ilustrácie. Je koloristom – jeho diela, zložené z množstva premyslených, dômyselne konštruovaných čiar, prechádzajú do tlmených, nečakaných farieb. Aj keď – červené obdobie ho stále neopustilo.
Nie je len ilustrátorom, rovnako sa venuje voľnej grafike, známkovej tvorbe a od r. 1990 vedie oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení.
