literárna akcia

LQ #31: Bahnokrvný/Jazver

Literárny kvocient bude opäť poetický. Ivana Hostová, Eva Urbanová a Ján Gavura sa pozrú na dve výrazné zbierky z vydavateľstiev Modrý Peter a Vlna - urbánny splietací mág.

 

odporúčame!
06.04.2020, Po

Moderuje Peter Darovec.

Poézia Evy Luky od debutu vzbudzuje pozornosť kritiky svojou exotickou, surreálnou obraznosťou, vytrhnutou zo súvislostí súčasných poetík. Znepokojivá obraznosť, balansujúca medzi príťažlivou a racionálne neuchopiteľnou cudzosťou a eskapistickou samoúčelnosťou sa u nej stále viac ornamentalizuje a nateraz kulminuje v minuloročnej zbierke Jazver, ktorá vychádza po Lukinej osemročnej básnickej odmlke. Do lyrickej hrdinky – ja-zvera – a jej sveta hrozivo agresívne aj terapeuticky transgresívne vstupuje ne-ľudské. Živé aj preparované rastlinné a živočíšne elementy definujú a pretvárajú Lukinu prízračnú krajinu a postavy v nej. Jedna z otázok, ktorú si kritika však zaiste v súvislosti s touto zbierkou bude klásť, sa bude týkať hraníc (akceptácie) prvoplánovosti textov.

Bahnokrvný je piatou zbierkou básní Andreja Habláka a – podobne ako Jazver u Evy Luky – premosťuje relatívne dlhé básnické mlčanie. Autorova doterajšia tvorba bola spravidla recipovaná v kontexte experimentujúcej vetvy slovenskej poézie. O aktuálnej zbierke síce nemožno povedať, že by sa výrazne vzďaľovala od Hablákovho rukopisu, zároveň sa však v kontexte súčasných skúmaní hraníc písania skôr radí k menej radikálnym. Okrem relatívne vysokej miery rozbiehavosti výpovede a z nej vyplývajúcej recepčnej náročnosti do popredia z textu vystupujú skôr tradičnejšie prvky lyriky – subjekt, obraznosť, reflexívnosť či hlásková inštrumentalizácia. A otázka? Napríklad: pre koho (primárne)?

Knihy:
Andrej Hablák: Bahnokrvný
Nová, piata radová zbierka jedného z hlavných predstaviteľov psychedelického realizmu vychádza po desiatych rokoch od vydania zbierky Leknín. Autor sa v nej svojou jedinečnou optikou púšťa do skúmania dnešného sveta. Neohrozene, bez akýchkoľvek zábran.

Eva Luka: Jazver
Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez zvieracie, animálne sa manifestuje bolestivo ľudské.