literárna akcia

José Luís Peixoto/Cintorín klavírov

Literárny klub v spolupráci s Portugalským inštitútom a Camões, Instituto de Cooperação e da Língua pri príležitosti Dňa portugalského jazyka uvedie slovenský preklad románu Cintorín klavírov, príbeh viacerých generácií rodiny Lázarovcov odohrávajúci sa v snovej atmosfére starého Lisabonu.

Táto akcia sa konala v minulosti


Knihu predstaví jej autor, portugalský spisovateľ José Luís Peixoto. 

Podujatie sa uskutoční v angličtine.
Vstup voľný.

José Luís Peixoto sa narodil v roku 1974 v portugalskom mestečku Galveias. Patrí medzi najvýznamnejších súčasných portugalských spisovateľov. Jeho knihy zahŕňajúce poéziu, prózu i drámu boli preložené do vyše dvadsiatich jazykov. Je držiteľom viacerých literárnych ocenení, medzi ktorými možno spomenúť napríklad Cenu Josého Saramaga za román Nenhum Olhar (2000), Cenu Daniela Fariu za zbierku básní Gaveta de Papéis (2008) či Cenu Oceanos za román Galveias (2014). Za román Cintorín klavírov (Cemitério de Pianos, 2006) získal v roku 2007 Cenu Cálamo „Otra Mirada“, ktorá sa každoročne udeľuje za najlepší zahraničný román vydaný v Španielsku. V minulosti spolupracoval s portugalskou heavymetalovou skupinou Moonspell na textoch piesní a na zbierke poviedok Antídoto (2003), ktorá vyšla spolu s rovnomenným CD. Prispieva do viacerých portugalských periodík. Venuje sa aj cestovaniu a zápisky z ciest publikuje v časopise Volta ao Mundo. 

 „Román Cintorín klavírov je krásnym príbehom viacerých generácií rodiny Lázarovcov, ktorý sa odohráva v snovej atmosfére starého Lisabonu a prelína sa v ňom obyčajné s neobyčajným a predstavy so skutočnosťou. Je to kniha pre všetkých milovníkov kvalitnej literatúry a tiež ideálne čítanie na dovolenku v Portugalsku.“ približuje prekladateľka knihy  Lenka Cinková.

„Časť môjho otca ožívala, vždy keď som sa pozrel do zrkadla, keď som žil a keď moje ruky pokračovali v tom, čo on, neviditeľný, taký blízky a taký vzdialený, začal. Vtedy mi napadlo, že časť môjho otca existuje vo mne a ja som ju odovzdal svojim synom, aby ostala v nich až do dňa, keď ju začnú odovzdávať mojim vnukom. To isté sa deje s tým, čo patrí len mne, s tým, čo patrí len mojim synom, a s tým, čo patrí len mojim vnukom. Opakujeme sa, približujeme sa a vzďaľujeme sa. Sme neustále prítomní jeden v druhom.“

(úryvok z románu Cintorín klavírov)

Podujatia Literárneho klubu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.