Zuzana Tichá & Jakub Štrba: Dobrovoľne na bicykli

Hlavným motívom našej cesty bolo konfrontovať sa s krajinami východne od nás, miestnymi obyvateľmi, ich zvykmi, kultúrou i náboženstvom. Chceli sme vyvrátiť stereotypy, ktoré nám o týchto krajinách podsúvajú médiá. Túžba okúsiť nepoznaný svet a zrieknuť sa pohodlia svojich domovov boli lákadlom, prečo sme sa jedného dňa po vzore našich predkov vydali na cesty. Ako hlavný dopravný prostriedok nám dobre poslúžil bicykel, ktorým sme sa chceli priblížiť ľuďom i okolitej prírode, v neposlednom rade i flexibilne reagovať na neustále sa meniace podmienky rozmanitých krajín.

V duchu hesla „Pomaly ďalej zájdeš“ sme putovali zo Slovenska cez maďarský Tokaj, rumunskú Transylvániu, srbské „Železné vráta Dunaja“, bulharský Balkán či drsné prostredie tureckej Anatólie. Ocitli sme sa v Sýrii a historickej Mezopotámii, kde sme zostali príjemne šokovaní pohostinnosťou a bezprostrednosťou miestnych ľudí. Pokračovali sme ďalej cez kurdské oblasti až k čiernomorským čajovým plantážam tureckého Kačkaru. Dlhé mesiace subtropickej zimy v Gruzínsku sme v spolupráci s miestnymi organizáciami pripravovali projekty a organizovali vzdelávacie aktivity pre mladých. Príležitosť odovzdávať vedomosti ľuďom v transformujúcich sa ekonomikách sme si nenechali ujsť.

Bohatší o nové skúsenosti sme pokračovali ďalej náhornou plošinou Arménska, spoznávali štedrosť iránskych veľkomiest či priúčali sa nomádskym zvykom Kurdov vo východnom Turecku. Pri zdolávaní vysokohorských sediel Kaukazu pokrytých večným snehom sme si takmer siahli na vlastné dno. Prechod odľahlého horského regiónu Svaneti bol skutočným míľnikom našej cesty. Uvedomili sme si, že konečne smerujeme domov. Cez Čierne more sme sa doplavili do ukrajinskej Odessy, privoňali si k moldavským ovocným sadom a vinohradom, vychutnali si nezameniteľný rumunský vidiek či stretli prvých Slovákov v Zakarpatskej Ukrajine. Rodné Slovensko nás vítalo s otvorenou náručou.

Zuzana Tichá & Jakub Štrba bicyklujú už od malička. Vďaka ich spoločnej vášni k týmto dvojkolesovým tátošom postupne prebicyklovali Slovensko. Veľmi rýchlo sa prebudila i chuť objavovať to nepoznané za hranicami domoviny. Z voľnočasovej aktivity sa bicykel postupne stal ich dôležitým dopravným prostriedkom. A ani po tisíckach najazdených kilometrov po krajinách východnej Európy, Blízkeho východu a Kaukazu naň nezanevreli. V tomto posolstve pokračujú i doma. Prostredníctvom osvetových aktivít motivujú ľudí, aby bicyklovali do mesta, práce či školy.

Pozrite si kompletný program festivalu Hory a mesto 2013