Prechod banským náučným chodníkom - Pezinok

Banský náučný chodník (BNCH) približuje banskú činnosť od stredoveku do nedávnej minulosti.
Je to nenáročná trasa vhodná aj pre rodiny s deťmi. Nakoniec bude pripravené malé občerstvenie.

Viac o náučnom chodníku:
Prechádza oblasťami ťažby pyritových a antimónových rúd a okrajovo sa dotýka ťažby zlata. Začína v mieste, kde v stredoveku stála banícka osada Zumberg (1), prechádza cez pezinské kúpele (2), svojho času veľmi obľúbené a čerpajúce vodu pre svoju prevádzku z banských diel. Ďalej vedie banským poľom Ferdinand – Karolína (4), kde ešte v 50-tych rokoch 20. storočia bola vykonávaná ťažba pyritu. Čiastočne priblíži dobývanie zlata (5) a pokračuje k povrchovej dobývke antimónovej rudy (6) – najvyššie miesto na trase BNCH. Následne schádza dolu popri štôlňach Antimónová (7) a Pyritová (8) k úpravárenským objektom (9) a na nádvorie závodu Rudné bane (10). Odtiaľ ponad odkalisko pokračuje k „najmladšej“ štôlni Budúcnosť (11) a vracia sa k východiskovému bodu.

1. Zumberg
Banícka osada vznikla v druhej polovici 13. Storočia. Založili ju nemeckí kolonisti. V roku 1390 bol v dedine už kostol ( Zsomberg ecclesia ) a fara. Po zániku dediny v 16. storočí, opravený kostol slúžil pre potreby rodiny Pálffyovcov. Do roku 1740 ho používali aj obyvatelia Cajle. Na mieste bývalej baníckej osady Zumberg postavili v roku 2010 členovia baníckeho spolku kaplnku sv. Klementa – patróna baníkov.

2. Železité kúpele
Kúpele sa nachádzali na pravom brehu starého potoka, na úpätí vrchu Ober Hausberg. Spomínajú sa už v roku 1590. Patrili mestskému magistrátu. V murovanej kúpeľnej budove z roku 1777 bola možnosť ubytovania a v kabínkach už bol prívod teplej a studenej vody. Voda, požívaná na prevádzku, vytekala zo štôlni Ferdinand a Jozef. Účinky liečivej vody boli priaznivé na vodnatieľku, obličkový piesok, výražky, kĺbové bolesti a iné neduhy. Kúpele zanikli roku 1923.

3. Pôvodná základňa starých baní
Pred vybudovaním závodu v bočnom údolí Hrubej doliny sa v týchto miestach nachádzali správne a prevádzkové banské budovy. V blízkosti sa nachádzalo viacero mlynov, medzi nimi aj stupy a tiež fabrika na výrobu papiera.

4. Pyritové ložisko Ferdinand-Karolina
Ťažba pyritu sa začína na prelome 18. a 19. storočia. Bol základnou surovinou pre výrobu síry a kyseliny sírovej. Na ložisku sa ešte v 50-tych rokoch minulého storočia vykonávali banské práce. Zo starších banských diel tu existovali Emil šachta, štôlne Emil, Gedeón , Hilar a dedičná Ferdinand.

5. Zlaté baníctvo
Pezinské zlaté baníctvo je rozdelené na dve obdobia: a/ stredoveké dobývanie, povolené v roku 1339 kráľom Karolom Róbertom, predstavovalo ryžovanie v potokoch a dobývanie na nájdených východzoch zlatých žíl na povrch. Údaje zo 16. a 17. storočia nemáme. b/ oživenie ťažby zlata Jozefom Entzlerom v 18.storočí. Jeho ťažiarstvo Mariana,Terezia a Jozef (MTJ) vykonávalo banské práce v starých štôlňach v lokalite Altstadt. Úspechy mal striedavé, rovnako ako jeho nasledovníci. V Slnečnom údolí dal postaviť tajch na dostatok vody pre stupy.

6. Povrchové dobývanie
Časť antimónového ložiska nachádzajúca sa tesne pod povrchom bola vydobývaná povrchovým spôsobom. Rudné časti po rozrušení vŕtno-trhacími prácami boli škrabákovým vrátkom dopravované do zásobníka a z neho pomocou lokomotívy na ďalšie spracovanie.

7. Ťažba antimónovej rudy
Začiatok ťažby antimónu sa datuje do roku 1790. Ťažba bola nepravidelná, vykonávaná menšími ťažiarskými spoločnosťami. Zintenzívnenie nastalo začiatkom 20.storočia, no najmä po roku 1939. Ložisko bolo sprístupnené viacerými štôlňami. Spôsoby dobývania sa menili, rovnako ako súvisiace prostriedky banskej techniky: vrtno-trhacia technika, nakladacia a dopravná technika. Spočiatku sa ťažila ruda o kovnatosti okolo 2%Sb, neskôr už od 1,2%Sb.

8. Pyritová štôlňa
Slúžila ako prípravná chodba pre dobývanie pyritu. Jej úvodne časti sa začali raziť v roku 1939. Neskôr bola predĺžená SZ smerom a po vyrazení Centrálneho sýpu, slúžila ako hlavná dopravná chodba. V rámci geologického prieskumu sa pokračovalo SZ aj JV smerom. Štôlňa slúži na odvodňovanie celej centrálnej časti ložiska. Banská doprava Je rozdelená na zvislú (vertikálnu) a vodorovnú ( horizontálnu). Pre zvislú dopravu sú vybudované medzi mimoúrovňovými chodbami sýpy, pre vodorovnú sa používajú banské vozy.

9. Úpravňa spracovanie rudy
V minulosti sa obohacovanie vyťaženej antimónovej rudy robilo pred ústim štôlní. Postupne sa kvalita zvyšovala strojnými a chemickými vynálezmi. V Pezinku bola v roku 1906 daná do prevádzky prvá flotačná úpravňa rudy v Rakúsko-Uhorsku. Spracovanie rudy pozostáva z viacerých procesov : drvenie – cez sústavu drvičov a sít sa získava kusovitosť rudy cca 25 mm mletie – obstarávajú guľové mlyny flotacia – rmut od mlynov za pridávania reagenčných činidiel je oddeľovaný na zložku antimónu a jaloviny, ktorá je deponovaná na odkalisko sušenie – zabezpečuje kalolis Konečný produkt je antimónový koncentrát, ktorý sa ďalej spracovával v Kovohutách Vajsková.

10. Ťažobný závod
Rudné bane Pezinok Názov Rudné bane je od roku 1950. Predtým to boli Antimónové banícke a hutnícke závody (od 1926) a Rudné bane a huty na farebné kovy (od 1946). S vývojom techniky a nových technológii zvyšovalo sa aj množstvo spracovanej rudy z 15 (1956) až na 47 tisíc ton (1986). Počet pracovníkov závodu sa pohyboval od 80 do 120. Podľa svetovej klasifikácie je pezinské ložisko hodnotené ako stredne veľké.

11. Budúcnosť štôlňa Je najmladšie banské dielo závodu
Jeho poslaním bolo overiť juhovýchodné pokračovanie antimónového ložiska. Nafárané boli zrudnenia na Čiernej poruche, Plochej a Peter žile. V súčasnosti je v štôlni viacero závalov.

Viac info