Páračky v Dúbravke

Spoločné páranie peria z doma chovanej hydiny bola forma výpomoci. Ženy a dospievajúce dievčatá, obyčajne susedky a príbuzné, sa v zimnom období a cez fašiangy schádzali v jednej domácnosti, kde párali perie domácej gazdinej do chystanej výbavy pre dcéru alebo pred krstinami. Po dokončení páračiek v jednom dome išli do ďalšieho domu, kde bolo potrebné.
Perie sa páralo vo večerných hodinách do polnoci v miestnosti s pripravenými stolmi a lavicami na sedenie. Po skončení práce gazdiná odmenila ženy pohostením (pálenka, koláče, sušené ovocie). Páračky predstavovali aj spoločenskú a zábavnú príležitosť – rozprávali sa tu rozprávky, žartovné príbehy, spomienky, spievali sa piesne. Do domu prichádzali aj mládenci a po dokončení práce, keď už nehrozilo rozfúkanie peria po dome, sa mládež zabávala. 

Folklórne pásmo o ľudových zvykoch počas zimného obdobia v réžii Kataríny Babčákovej  a pod vedením Alžbety Korbelovej.

Naštudoval spevokol Občianskeho združenia Petržalčanka. 

Vstupné je dobrovoľné.