Literárny salón ponúka sériu diskusií venovaných výnimočnej nemeckojazyčnej literatúre, preto všetky podujatia prebiehajú v nemeckom a slovenskom jazyku.
Queer história holokaustu, teda história túžby osôb rovnakého pohlavia počas holokaustu, bola donedávna bielym miestom historického bádania. Dôvodom je všeobecne rozšírená homofóbia obetí či preživších, ktorá viedla k tomu, že hlasy týchto ľudí boli z archívov z veľkej časti vymazávané. Anna Hájková vo svojom výskume v knihe „Lidé bez dějin jsou prach“ ponúka fundovaný pohľad na dlhodobo utajovanú queer históriu, ktorá mení naše chápanie dejín holokaustu. Cieľom stretnutia s Annou Hájkovou je zároveň vrátiť tabuizovanú tému queer dejín holokaustu do kolektívnej pamäte a lepšie pochopiť svet obetí nacistickej genocídy.
Kniha „Lidé bez dějin jsou prach“ autorky Anny Hájkovej rozpráva v troch kapitolách o queer dejinách holokaustu, o dramatickom príbehu pražskej odbojárky Ireny Millerovej a o piatich osudoch queer židovských tínedžerov, vrátane Anny Frankovej a Jiřího Vrbu. Jiří Vrba ako český preživší holokaustu po prvýkrát zažil lásku k mužovi v Osvienčime a po vojne sa vrátil ako gay do Československa. Český preklad knihy je doplnený pôvodným predslovom dokumentaristu a historika Martina Šmoka. Kniha vychádza s podporou Goethe-Institutu.
Moderuje: Michal Hvorecký
Dr. Anna Hájková (1978) je historička židovských dejín holokaustu s primárnym zameraním na zážitky obetí a odborníčka na každodennosť a sexualitu počas holokaustu. Vyštudovala históriu v kanadskom Toronte a tiež anglistiku a sociológiu na Humboldtovej univerzite v Berlíne. V súčasnosti pôsobí ako lektorka moderných európskych dejín na University of Warwick vo Veľkej Británii, kde vedie Centrum globálnych židovských štúdií. Počas svojej výskumnej kariéry získala množstvo prestížnych ocenení, napríklad Catharine Stimpson Prize for Outstanding Feminist Scholarship 2013. Vo svojom výskume sa venuje odkrývaniu príbehov, ktoré dejiny často obchádzajú, ako napríklad v ocenenej knihe „Poslední ghetto. Všední život v Terezíně“ (2020).
Literárny salón bude počas celého roka pokračovať sériou ďalších diskusií s medzinárodne ocenenými autormi a autorkami nemeckojazyčnej literatúry. Cieľom Literárneho salónu je prezentovať dôležité hlasy v kontexte aktuálnych spoločenských debát v Nemecku a Európe.
Vstup na všetky podujatia v rámci Literárneho salónu je voľný.
Foto: Václav Jirásek