Prezentácia knihy Vladimíra Kušteka Československý svet v Karpatoch z obdobia Podkarpatskej Rusi – územia, ktoré sme získali po vzniku Československa v roku 1919 a o ktoré sme neskôr, v roku 1945 prišli.
Moderuje spisovateľ Vladimír Tomčík
Čechoslovákom sa v medzivojnovom období podarilo pozitívne zasiahnuť do života miestnych obyvateľov nezmazateľnými stopami. Toto naše dedičstvo zmapoval slovenský cestovateľ Vladimír Kuštek, ktorý v česko-slovensko-rusínskej knihe rekonštruuje život našich úradníkov, podnikateľov, železničiarov, vojakov, žandárov, lekárov či učiteľov v jednotlivých mestách a oblastiach.
Vďaka spomienkam pamätníkov, podrobnému prieskumu archívov a dobovej tlače sa pred čitateľom otvára niečo medzi cestopisom a encyklopédiou. Zastavením sa na konkrétnych miestach v krajine môže čitateľ sledovať, vďaka čomu miestna negramotnosť dosahujúca skoro sedemdesiat percent postupne klesla pod dvadsať percent.
Ako Čechoslováci len v Užhorode rýchlo postavili letisko, niekoľko škôl a celú novou štvrť Malé Galago, stredisko administratívnych úradov krajiny so stovkami zamestnancov z ďalších častí Československa. Pohyb bol ale obojstranný: do Prahy, Brna a Bratislavy mierili mladí Rusíni študovať vysoké školy, na vyučenie remeselným profesiám bolo do Čiech a Moravy vyslaných okolo dvoch tisíc miestnych učňov.
Kedy bola na Podkarpatsku zrušená platnosť núteného poskytovania poľnohospodárskych naturálií cirkvi a práce na cirkevnej pôde? Prečo tam po príchode Čechov zaniklo tradičné sklárstvo? Kde vznikli a akým vývojom prešli legionárske kolónie Svoboda, Svobodka a Dvorce u Baťova? Kde sa vyrábal vosk na fúzy vyvážaný na dvory európských panovníkov? Alebo v čom dodnes spočíva romantika Veľkého Berezného? Na to všetko autor odpovedá v texte sprevádzanom množstvom doposiaľ nevídaných dobových fotografií a tiež unikátnych archiválií, odznakov a písomností.
