Underground

Emir Kusturica patrí rozhodne medzi najlepších režisérov sveta a jeho film Underground patrí tiež medzi klenoty svetovej kinematografie.

Dej je veľmi obsiahli a komplikovaný ale k pochopeniu diela potrebný. Je rozdelený na 3 časti plus epilóg. V prvej dvaja nerozlučný priatelia Peter a Marko (vo filme sa oslovujú kume – čo je srbský výraz pre krstného otca a v Srbsku sa tak oslovujú priatelia na život a na smrť) bojujú spolu proti fašizmu a zaľúbia sa do tej istej ženy. V druhej časti drží Marko a jeho žena v podzemí niekoľko ľudí v podzemí (lepšie znázornenie komunizmu som ešte nevidel) spolu s Petrom. V tretej časti dochádza ku konfrontácii ľudí z onoho podzemia s reálnym svetom vonku, kde práve zúri občianska vojna. No a konečne v epilógu sa stretávame so všetkými na jednej krásnej oslave.

Na prvý pohľad nevýrazný dej. Bol by, ak by film nebol plný geniálnych dialógov a prešpikovaný úžasnými symbolmi a metaforami. Pritom všetkom je to také jednoduché a nenásilné, že pri jednotlivých obrazoch a scénach Vám bude okamžite zrejmé čo chcel autor povedať. Realita ľudskosti je pomocou symboliky chrstnutá rovno do tváre spôsobom, ktorý mne robil zimomriavky.

Čo dokáže s človekom urobiť jeho túžba po láske, jeho túžba po moci, túžba po peniazoch a sláve. Ako málo stačí na to aby človek zabil človeka a brat brata. Ako komunizmus otupieva ľudí a robí z nich väzňov. Čo všetko je človek schopný urobiť?

Do toho všetkého Vám bude robiť kulisu Bregovičov cigánsky orchester.

Po vzhliadnutí filmu som pochopil prečo film získal zlatú palmu za rok 1995, jednoducho preto lebo na to má. Nenašiel som nič čo by som mu mohol vytknúť. Azda ten pesimisticky koniec pôsobil až príliš zdrvujúco (trhanie zeme) a naznačil tak, autorovo vnímanie srbskej budúcnosti.

Stretol som sa s názorom jedného občana srbskej národnosti citujem:„ Ja som tento film mohol vidieť iba raz. Dvakrát by som ho asi nezvládol. Absolútne presne nás vystihuje“