Jeho autorka Marjane Satrapiová v ňom svojráznym spôsobom opisuje svoje zážitky z detstva a dospievania počas dramatického obdobia od Chomejního islamskej revolúcie a vzniku Iránskej republiky v roku 1979 až po iránsko-irackú vojnu o nadvládu v Perzskom zálive v 80. rokoch. Slovenského diváka nepochybne prekvapí každodenný pohľad na udalosti, ktoré poznáme iba z novinových správ, navyše podané s nadsádzkou dospievajúceho dievčaťa. Mnohých prekvapí aj podobnosť s našimi dejinami, najmä s obdobím „protiamerických“ represií po nástupe Chomejního k moci, keď dochádzalo k domovým prehliadkam, udávaniu a väzneniu a situácia bez zveličovania pripomínala Orwellov román 1984.
Druhá časť filmu zobrazuje neľahké prispôsobovanie sa Marjane liberálnemu západnému svetu, ktorý sa jej z ničoho nič otvoril, keď ju rodičia ako štrnásťročnú poslali do francúzskeho lýcea vo Viedni. Marjane sa však ako kritická a výrazná osobnosť napokon necíti doma ani v Iráne, ani vo Viedni. Film tak prostredníctvom hravej a originálnej čiernobielej animácie zachytáva ľudskú potrebu hľadať si za každých okolností vlastnú cestu a zbavovať sa predsudkov…
Na Persepolise je pôvabné, s akým odstupom a hravosťou rozpráva svoj príbeh a využíva pritom možnosti komiksového média preneseného do filmu. Marjane opisuje svoje detstvo a dospievanie v oboch médiách s rovnakou komickou nadsádzkou – k čádoru nosí tenisky Nike a na bundu si píše „Punk is not Ded“. Keď sa vo Viedni zamiluje do Marcusa, doslova spolu poletujú nad mestom. Len čo ju však Marcus v láske sklame, zmení sa na „odporného všiváka“, ktorý „sa špára v nose“ a „chlípne sa vyškiera cez svoj nechutný chrup“.
Rovnako ironická je Satrapiová pri zobrazovaní hodín kresby aktu na umeleckej škole v Iráne, kde je modelka zahalená čádorom doslova od očí až po päty a Botticelliho Venuša má na obraze zakryté telo – samozrejme, z mravnostných dôvodov.
Hoci sa Satrapiová po výtvarnej stránke nijako výrazne neodchyľuje od školy Davida B. a jej kresba je zjednodušená, čiernobiela a pomerne jednoliata, miestami obsahuje scény, ktoré výtvarným spracovaním odhaľujú jej perzské korene. Ide najmä o príbehy o hrdinstve jej starého otca a strýka, zahalené do heroického šatu a videné fantáziou desaťročného dievčatka.
Napríklad kresba morských vĺn, veží Kremľa či letu motýľa v príbehu strýka Anúša pripomína ornamentálne, predovšetkým rastlinné motívy perzského umenia. Tieto príbehy sú navyše nakreslené tak, že vyzerajú ako ploškový, čiže papierikový film, čím vytvárajú ilúziu detskej rozprávky – takzvanej vystrihovačky.
Persepolis, Francúzsko / USA, 2007, 96 min, titulky, 12+
Réžia: Vincent Paronnaud, Marjane Satrapi
Hrajú: Chiara Mastroianni, Catherine Deneuve, Danielle Darrieux, Simon Abkarian, Arié Elmaleh, Sean Penn, Iggy Pop, Gena Rowlands, Stéphane Foenkinos
