Panelstory alebo ako sa rodí sídlisko

Tento „najrozbitejší“ Chytilovej film je „zvonku“ spojený postavami deda a malého Pepíka, „vnútri“ je zaľudnený obeťami sídliska a všetko so všetkým spája Šofrova kamera (prvýkrát u Chytilovej časozberné snímanie, ktoré neskôr využila s J. Malířom vo „Faunovi“ a v „Prahe“), Šustrova hudba (miestami disonantná a neharmonická ako sídliskové spoločenstvo) a nezameniteľné chytilovské dialógy. Výrazný je aj podiel strihača Brožka, návrhárky kostýmov Břežkovej a spoluautorky námetu a scenára a predstaviteľky jednej z hlavných postáv – spisovateľky Evy Kačírkovej. Život je tu uchopený pomocou „skratovej komunikácie“, čo odhaľuje príčiny nedorozumenia a disharmónie vzťahov v zdanlivo malichernom zárodku.

Dôležité miesto má režisérkina schopnosť okamžite usvedčiť zo lži a pokrytectva. Skoro každá epizóda jej spoločenského podobenstva svedčí o ohrození, tragédii či havárii. Majstrovský obraz českej skonsolidovanej spoločnosti konca 70. rokov (na nefungujúcom sídlisku funguje len krčma, esenbák a poisťovák) sa nemohol premietať (s odstupom času len v niektorých krajoch), do väčšiny kín sa dostal tichou cestou až po 9 rokoch, keï bol v r. 1987 s úspechom uvedený na MFF v „perestrojkovej“ Moskve. Svet je tu rozdráždený do posledného nervu ako kypiaci kotol zraňovaného a ponižovaného ľudského citu a dôstojnosti.

• Ocenenia

Veľká cena (ex aequo s filmom Triptych) na 28. MF autorských filmov San Remo 1979; Bronislav Poloczek – Cena MěNV za herecký výkon na 2. festivale čs. filmovej veselohry Nové Město nad Metují 1980; Jiří Brožek – Cena Studia mladých čs. rozhlasu za strih na 2. festivale čs. filmovej veselohry Nové Město nad Metují 1980; Hlavná cena na Festivale českých a slovenských filmov FINÁLE – Plzeň ’90 (v rámci kolekcie 12-tich filmov).