Predstava, že existuje nestranná metóda, ktorá generuje „pravdu“ na úrovni faktov a dôkazov, môže pôsobiť upokojujúco. Práca s pachovou stopou – neviditeľným súborom stôp prítomnosti človeka na určitom mieste, ktorý dokáže rozpoznať len „nestranný“ pes – na prvý pohľad túto nádej prináša.
Táto metóda využíva nespochybniteľnú citlivosť a schopnosť psov rozlišovať určité látky v stopovom množstve, čo má v mnohých prípadoch svoju relevanciu.
Problém však nastáva vo chvíli, keď česká justícia a policajný aparát nekriticky začlenili túto metódu do praxe výkonu spravodlivosti po roku 1989 a povýšili ju na úroveň kľúčového dôkazu. Inými slovami, ak je pachová stopa podozrivého označená ako pozitívna, stačí to na odsúdenie – bez ďalších dôkazov alebo dokonca napriek iným dôkazom.
Film sleduje príbehy justičných omylov alebo ľudí, ktorí si odpykávajú dlhé tresty a usilujú o obnovu svojho procesu. Prečo neexistujú prípady opätovného otvorenia pochybných rozsudkov, aj keď o metóde pachovej stopy oprávnene pochybujú vedecké kapacity? Ako je možné, že Česká republika je globálnym premiantom v počte vyriešených vrážd a ďaleko predstihuje aj vyspelé západné krajiny?
22.2. o 17:00 v .klube pod lampou sa po premietaní filmu bude konať aj diskusia s režisérkou a hosťami.
Diskutovať budú Vedúci oddelenia pachovej identifikácie odboru kynológie a hipológie Prezídia PZ - kpt. Mgr. Juraj Malík a plk. v.v. Ing. Bc. Ján Varga > bývalý vedúci.
Pachová stopa, Česko / Slovensko, 2024, 78 min, 15+
Réžia: Zuzana Piussi
