Grigsby v ňom portrétoval Davida, Dennisa a Lamara ešte ako mladíkov, z ktorých však vietnamská vojna predčasne urobila starcov. Muži, ktorých v srdci Texasu stretol po rokoch, už aj vyzerajú ako starci. Všetci traja v priebehu života takým či onakým spôsobom zápasili s jatrivými spomienkami – s nerovnakým výsledkom. Ospalý pokoj amerického vidieka, ktorý z filmu vyžaruje, pôsobí v spojení s ich výpoveďami ako čosi nepatričné. Grigsby majstrovsky pracuje s obrazovo-zvukovým kontrapunktom. Zábery slnkom zaliatej krajiny v príjemných teplých farbách ozvučuje neprehľadnou kolážou z fragmentov dobových rozhlasových správ a vysielačkových hlásení ako ozveny neprekonanej traumy.