Film analyzuje vnútorné pochody vojakov, využíva sa tu postup vnútorného monológu. Vchádzanie do hlbín pocitov vojakov sa vo filme prelína s naturalistickým vykreslením scén.
Film s veľmi príznačným názvom nepatrí do skupiny vojnových veľkofilmov, ktoré oslavujú hrdinstvo, bojovú slávu, prípadne popisujú priebeh rozhodujúcich bitiek druhej svetovej vojny. Nepatrí k nim, napriek tomu, že ide o snímku farebnú a širokoúhlu, čerpajúcu svoj námet zo zmieneného časového obdobia. Nepatrí k nim, pretože nejde o vojnu samotnú, ale o boj niekoľkých ľudí – vyškolených zabijakov – proti smrti, s cieľom prežiť. Vojna netvorí v príbehu iba pozadie, je to odosobnená sila, ničiaca a zabíjajúca. Jej obete padajú na oboch bojujúcich stranách. Naturalistické scény sú organicky vklinené do stavby diela a ich šokujúci účinok vyburcuje z bohorovného pokoja aj tých najľahostajnejších divákov.
Film získal Veľkú cenu – Zlatú mušľu na MFF v San Sebastiane 1968.
Kino Lumière film uvádza pri príležitosti 81. rokov od ukončenia II. svetovej vojny.
The Long Day's Dying, Veľká Británia, 1968, 91 min.
Réžia: Peter Collinson
Hrajú: David Hemmings, Tony Beckley, Tom Bell, Alan Dobie
