Biatec

Prepojenie architektonického riešenia relatívne malého priestoru s modernými digitálnymi technológiami prináša návštevníkom bohatý obsah v interaktívnom spracovaní.

Myšlienka vzniku stálej expozície keltského mincovníctva vznikla bezprostredne po ukončení archeologického výskumu, ktorý prebiehal v Pálffyho paláci na Nálepkovej ulici 19 - 21 (dnes Panská ulica 19) v rokoch 1982 - 1985. Tento výskum priniesol významný objav. Ide o nálezy, potvrdzujúce činnosť keltskej mincovne, ktorá sa nachádzala práve v týchto miestach. Okrem samotných stratigrafických vrstiev a objektov svedčili o tejto mincovníckej činnosti nálezy tzv. technickej keramiky. Na území Bratislavy bola objavená v takom množstve po prvý raz.

Do priestoru expozície je zaradených niekoľko vybraných artefaktov, z ktorých každý vo svojej kategórii reprezentuje povahu a charakter predstaveného historického obdobia. Odkláňame sa tak od expozícií presýtených sklenými vitrínami s obrovským počtom zameniteľných exponátov. Získavame tým priestor ako vo fyzickej expozícii, tak aj v pozornosti návštevníka, ktorého autenticky vtiahneme do historickej témy.

Bratislavskí Kelti boli výnimoční tým, že okrem rôznych obrazových motívov a symbolov, väčšinou náboženského a mytologického charakteru, nechali na minciach vyraziť aj nápisy. Tieto sú zároveň najstarším svedectvom použitia latinského písma - kapitály - na našom území. Poznáme celkove 16 nápisov na najväčších strieborných minciach, tzv. tetradrachmách (17g), ktoré môžu byť podľa jazykovedných analýz osobnými menami vládcov a panovníkov. Najčastejší je nápis Biatec, podľa neho dostali názov „biateky“.