Práca Oswalda Spenglera je odvážnym pokusom určiť vopred chod dejín. Existuje nejaká logika dejín? Majú pojmy, základné pre všetko organické, ako zrodenie, smrť, mladosť, staroba, v tomto okruhu snáď nejaký prísny zmysel, ktorý ešte nikto neodhalil?
Performatívna inštalácia na motívy rovnomenného dvojzväzkového diela nemeckého filozofa Oswalda Spenglera, venujúceho sa skúmaniu existencie vnútornej kauzality dejín a života na zemi v súvislosti s ich determinujúcim významom pre budúcnosť. V súlade s autorom odmieta predurčenosť danú históriou a poukazuje na individuálnu krásu samostatnosti každej civilizácie, národa i každého živého jedinca a zástupcu prírody nezávisle od minulosti a budúcnosti. Človek, zviera či rastlina žijú samostatne a nemajúc podmienený konkrétny zmysel svojho bytia sú si vo svojej nezávislosti rovní. To, čo určuje a podmieňuje všetko živé, je len zrodenie a zánik.
Námet Oswald Spengler
Choreografia Stanislava Vlčeková
Hudba Jozef Vlk
Scéna a kostýmy Ondrej Zachar
Videoprojekcie Alex Zelina
Produkcia Anna Rumanová, María Magálová
Koncept a réžia Anton Korenči
Hrajú Táňa Pauhofová, Silvia Sviteková, Hana Gallinová, Alexandra Lukáčová, Sára Polyáková
Premiéra 20. 7. 2021
Miesto: Jalta bar, Gorkého 15
Trvanie: 60 min
Pozrite si celý program festivalu Nová dráma 2022.
AntiTeatro
Primárnym cieľom občianskeho združenia AntiTeatro je vytvoriť priestor pre profesionálne a nezávislé performatívne umenie, ale aj priestor na skúmanie performatívneho umenia, tzn. experimentálny ateliér. Umelci, ktorí ho tvoria, zastupujú mladšiu, no už pomerne skúsenú a etablovanú generáciu. Prvým (zakladajúcim) tvorivým činom bola inscenácia eseje Eliasa Canettiho Masse und Macht s názvom Masa&Moc. Táto inscenácia bola nominovaná na Cenu Akadémie divadelných tvorcov za najlepšiu inscenáciu sezóny 2018/19. Druhým projektom bola inscenácia jednej z najvýznamnejších kulturologických prác 20. storočia Zánik Západu z pera Oswalda Spenglera. O koncepte projektu prednášalo divadlo na konferencii Oswald Spengler Society v Poznani, na základe čoho prednášku zopakovalo na konferencii From Herodotus to Spengler: Comparing Civilisations throughout Time and Space, ktorá sa uskutočnila v novembri 2020 v rámci Stanfordskej univerzity v Kalifornii.
Anton Korenči (1986)
Absolvoval divadelnú réžiu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku prof. Vladimíra Strniska, na katedre réžie a dramaturgie pôsobil neskôr aj pedagogicky. Školská inscenácia hry A. N. Ostrovského Nemá kocúr večne hody, na ktorej spolupracoval, získala okrem niekoľkých cien za herecké výkony aj hlavnú cenu festivalu Zlomvaz (2009) v Prahe a hlavnú cenu za najlepšiu inscenáciu Roma Teatro Festival (2009) v Ríme. Po škole pokračoval spolu s celým ročníkom v Divadle a.ha (neskôr v Divadle Malá scéna STU), kde v snahe o generačné divadlo režíroval spolu s Jurajom Bielikom viacero inscenácií, napríklad inscenáciu hry Ferdinanda Brucknera Choroba mladosti, hier Wernera Schwaba Prezidentky a Ľudorezy či Aristofanovej Lysistraty. Inscenácia Desatoro v Slovenskom národnom divadle, na ktorej sa podieľal režijne, získala Cenu DOSKY za Objav sezóny (2014). Spolupracoval so Štátnym divadlom Košice, Slovenským rozhlasom, Bratislavským bábkovým divadlom či Divadlom Alexandra Duchnoviča – režíroval viac než 30 divadelných inscenácií. V roku 2017 založil nezávislú platformu pre profesionálne performatívne umenie AntiTeatro. Od roku roku 2020 je riaditeľom Činohry Štátneho divadla Košice.
