Mladá generácia tvorkýň v diele Para cuatro jinetes (Pre štyroch jazdcov) odkazuje na folklór, ktorý je v kultúre krajiny stále dominantne prítomný, transformuje ho však do formy súčasnej performancie, nabitej energiou. Pre autorky predstavuje folklór tajomné a mätúce miesto plné legiend, obradov, sviatkov a tancov vytvorených v minulosti.
Viac o diele
Para Cuatro Jinetes (Pre štyroch jazdcov) je choreografia o tele, ktoré je schopné obsiahnuť čas… telo, ktoré je jazdcom aj koňom, jazdiace na fikciách našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti v pokornej snahe lepšie pochopiť, kto sme a čo robíme.
„Niekto si na nás spomenie, potvrdzujem, aj v inom veku.“ Sapfó
Históriu španielskeho tanca a folklóru študujeme celý život a v istom zmysle nám vždy pripadala cudzia. Domestikovať a akademizovať život, oslavy, zvyky je vždy zložitá úloha. Ale možno preto, že sme získali odstup od školy, sme sa znovu zamilovali do tela, ktoré skúma, rozpadá sa, ktoré sa zúfalo snaží spojiť s inými telami, znova a znova v priebehu storočí.
V našej prvej choreografii sme hľadali matky, otcov, referencie v hnutí Sinsombrero, v ženách generácie ’27. Druhej inscenácie sa obáva každý choreograf. My pokračujeme v hľadaní odpovedí na otázky: Je možné vyjadrovať sa až po uplynutí nejakého času? Sme schopní v tejto chvíli len počúvať? Je možné predstaviť si tanec budúcnosti? Val del Omar vravieval, že treba vstúpiť do noci, aby ťa osvetlil oheň. Pre nás je folklór nocou tohto projektu: obrovským, tajomným a často mätúcim miestom, rozšíreným o legendy, obrady, slávnosti a tance, ktoré sme okolo neho v priebehu dejín vytvorili.
Nikdy sa úplne nedozvieme, ako sa tancovalo, a možno nás to už ani nezaujíma. Je možné, že pred dvoma storočiami ľudia spievali na počesť rakiet, ktoré ešte neboli vynájdené? Môže tetovanie zostať na tele viac ako tritisíc rokov? Aspoň dnes v noci áno. A ak mala Sapfó pravdu, možno aj náš tanec bude pre niekoho folklór, keď tu už my nebudeme. Verme, že to tak bude. Tak či onak, my sa to nikdy nedozvieme, a rovnako ani vy. Práve preto tancujme na tomto tanečnom parkete až do svitania. Existujme divoko alebo aspoň nežne, pokorne a zúfalo.
Dĺžka predstavenia: 75 minút
Vstupné: predpredaj 18€ - 25€ / 10€ študenti a seniori
Tvorivý tím
Produkcia: Mucha Muchacha
Účinkujú: Ana Botía, Marta Mármol, Belén Martí Lluch, Marina de Remedios a Los Voluble,
Celso Giménez (v zákulisí)
Audiovizuálne efekty a zvukový priestor: Los Voluble
Svetelný dizajn: Carlos Marquerie
Kostýmy: Carlos Carvento
Návrhy kostýmov: Rafa Garhes
Spojenie s folklórom: Kike Arias
Pandero: Ángela Calvo a Arian Yahyaee
Pracovná pieseň: Maria Rodés
Cant Redoblat: Francesca Joan
Zvukový dizajn: Adolfo García
Technická koordinácia: Cristina Bolívar
Technici na turné: Jose Espigares and Eduardo López
Asistent techniky na turné: Georgi Georgiev Udrenov
Asistentka produkcie: Laura Cortés
Fotografie: Mario Zamora a Selena Martí
Audiovizuálny záznam: Alván Prado
Mucha Muchacha založili Ana Botía, Marta Mármol, Belén Martí Lluch a Marina de Remedios v roku 2019. Ako mladá skupina, ktorá sa zrodila zo španielskeho tanca, cítia potrebu vnášať do svojej práce súčasnú perspektívu, byť v neustálom v dialógu so aktuálnym rámcom živého umenia, ktorý sa tak stáva súčasťou ich perspektívy a ich jazyka. Mucha Muchacha hľadajú blízky vzťah s publikom a posúvajú hranice scénickej inovácie.
Skupina vytvorila diela Volumen 1 (2019), Mucha Muchacha (2021) a PARA CUATRO JINETES (2023). S cieľom rozširovať spoločné tvorivé obzory Mucha Muchacha od svojich začiatkov spolupracuje s umelcami z iných odborov, ako je napríklad choreografická práca Renacimiento od La Tristura (2020) a generuje kontexty tvorby a výskumu ako Fiesta otoñal (2018 ) a Fiesta fin de curso DE CURSO (2019), alebo Seré folclore (2023).
