Tou hrou je Čechovov Ivanov, hlavným hrdinom je 35 ročný muž, ktorý spácha samovraždu. Aj keď vo výslednej inscenácii z Ivanova veľa neostalo, beznádej, melanchólia, nenaplnenie či nezmyselnosť života, ktoré z neho sršia, sa cez divadelné postavy vkradli do duší hercov. Šéf súboru preto najme psychoterapeuta, poslednou nádejou je skupinová terapia.
Účinkujú: Ľ. Burgr, M. Chalmovský, L. Fričová, D. Gudabová, M. Noga a.h., J. Belica, N. Okolicsányiová,
text: P. Lomnický,
réžia: J. Vlk, scéna, svetelný dizajn: J. Ptačin, kostýmy: Z. Hudeková, pohybová spolupráca: S. Vlčeková,
hudba, hudobná spolupráca: Šostakovič, P.I.Čajkovskij, J. Vlk, Ľ. Burgr
vstupné: predpredaj 9 € / na mieste 10 € / zľavnené 2 €
Skupinová terapia vznikala inak, ako predchádzajúce predstavenia. Riaditeľ divadla SkRAT Ľubomír Burgr pozval na spoluprácu režiséra a skladateľa Jozefa Vlka z Debris Company, ktorý výzvu režírovať nové predstavenie so zvedavosťou prijal.
„Divadlo SkRAT si prešlo náročnejším obdobím a osobne som to vnímal veľmi citlivo. S dramatikom Petrom Lomnickým sme pripravili niečo, do čoho by sa ich poetika posadila a nebolo im to cudzie. Tento súbor vždy vychádzal z toho, čo sa okolo nich momentálne "rozbublalo", z akéhosi nervu, ktorý sa akútne zapálil a ktorého terapia môže byť rôzna. A práve tá najneočakávanejšia, prekvapivo môže zabrať“, hovorí režisér Jozef Vlk a dodáva, že práve potreba akéhosi reštartu, rozbehla prípravu pomerne rozsiahleho textu: „Peter Lomnický napísal viacvrstevnatý a šťavnatý text. Dúfam, že sa bude páčiť. Na príprave hry sme sa všetci riadne zabávali.“
S Jozefom Vlkom do procesu tvorby vstúpila aj tanečnica a choreografka Stanka Vlčeková, ktorá s hercami pracovala na ich pohybovom vyjadrení a spomínaný dramatik, autor textu Peter Lomnický, ktorý divadlo SkRAT roky sleduje a má ich tvorbu rád. „To ich podhrávanie je v slovenskom kontexte neobvyklé a chcel som napísať hru pre tento typ hercov. Okrem toho mali, zrejme aj majú a určite budú mať nejaké vnútorné konflikty, ako každý divadelný súbor, čo vlastne bolo jedno z východísk hry.
Divadelný súbor na skupinovej terapii – to je prakticky hotové, hovoril som si. Teda potom som to musel napísať, ale človek sa vždy rád klame, že sa to spraví prakticky samo. Tiež ma bavilo, že hrajú akože „samých seba“, aj keď sú to len postavy, ktoré som napísal,“ hovorí Peter Lomnický a dodáva, že spojenie SkRATu a Čechova nie je také nepredstaviteľné: „Chcel som, aby ten začiatok divákov, ktorí sú zvyknutí chodiť na SkRAT, trochu prekvapil.
Prvých 10-15 min hrajú normálnu hru, Ivanova. Zároveň to muselo byť trochu uveriteľné. Keby hrali Shakespeara, to už by bola groteska, ani antiku som si úplne nevedel predstaviť.“ Ako pripomína Ľubomír Burgr, divadlo SkRAT pracuje prevažne kolektívnou metódou t.j. herci sa spolupodieľajú na textoch a výslednom tvare. Aj on nový spôsob tvorby vníma pozitívne: „V tomto prípade sme sa mohli koncentrovať len na interpretáciu textov Petra Lomnického. Každý režisér zároveň pracuje iným spôsobom a vplýva na celý proces tvorby. „Pre Skrat je typické prirodzené prežívanie až na hranici “neherectva” - (pocit, že herci nehrajú ale sú…). Jozef Vlk sa snažil o rôzne štylizácie a nútil hercov meniť spôsob herectva. Pracoval s akcentom a rytmom, zdôrazňovaním jednotlivých slov a významov. Vytváral ďalšiu paralelnú vrstvu.
Napriek tomu, že príprava inscenácie bola a ešte stále je výrazne poznamenaná Covidom bol to podľa slov Ľubomíra Burgra príjemný a inšpiratívny proces: „Dúfam, že tento “cudzí” element ukáže aj iné stránky divadla SkRAT. Mňa osobne aj text aj inscenácia veľmi baví.“
Foto: Ctibor Bachratý
Vstup je možný len pre zaočkovaných návštevníkov.
