divadlo

Deň opričníka

Rusko v roku 2027.
Znovunastolená vláda cára a jeho osobnej polície zvanej Opričnina. Krajina izolovaná od zvyšku sveta na ceste späť k minulosti a barbarstvu.

Táto akcia sa konala v minulosti

Jazyk a myslenie 16. storočia v kombinácii s modernými technológiami a ruským nacionalizmom.
Opričníci v červených mercedesoch a metalových kabátoch.
Metal na javisku, Sorokinov sarkazmus a slovanský rap.
Čo sa deje s tými, ktorí sa pre ideu vlastnej výnimočnosti dobrovoľne vzdávajú slobody a nechávajú znásilňovať mocnými?
Vladimír Sorokin vroku 2006 napísal svoju dystopickú predstavu o budúcnosti Ruska. Zobrazuje ju prostredníctvom rozprávania radového člena znovuzrodenej Opričniny Andreja Daniloviča Komjagu, ktorý prežíva jeden bežný deň podobajúci sa súčasnosti až nebezpečne blízko.

1565. 2006. 2023. 2027. Nie je to jedno? Deň za dňom. Kto nesúhlasí, ide z kola von.

V roku 1565 si cár Ivan IV. Hrozný vybral k svojej osobnej ochrane tisíc strážcov – opričníkov. Ich úlohou bolo bojovať proti mocenským snahám bojarsko-kniežacej aristokracie, udržiavať absolutistickú moc panovníka a predovšetkým odstraňovať všetkých „zradcov“, teda nepriateľov Ivana Hrozného. V podstate mali funkciu tajnej polície – pátrali po nepriateľoch, vypočúvali ich, mučili a popravovali.

Koncept, réžia, dramaturgia: David Vyhnánek, Markéta Bocková
Adaptácia: Markéta Bocková
Hudba: Tomáš Ráliš, Tomáš Dalecký
Strih: Martin Špetík
Technika: Slavomír Šmálik
Scénografia: Matúš Ďuran
Kostýmy: Dominika Katonová
Produkcia: Karolína Kováčová
Hrajú: Kristián Baran, Jakub Jablonský, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Samuel Teicher