Top 3 koncerty a momenty Pohody 2015
Tak ako minulý rok, aj tento sme sa opýtali niekoľkých slovenských muzikantov a ľudí okolo hudby, ktorých máme radi, čo boli ich top 3 koncerty alebo momenty na tohtoročnej Pohode.
blog
Pavol Hubinák (Rádio_FM)
Moje najsilnejšie momenty z tohto roku:
Úspešné prehováranie kolegu Baláža, aby zabubnoval Love will tears us apart, keď už aj spevák z Franz Ferdinand súhlasil, že to s nami v stane RadiaFM odspieva. (Je z toho aj video).
Silne vyvinutý zmysel pre humor u Björk, ktorá poprosila publikum, aby tancovalo a vzápätí zazneli nie príliš veselé, ale rozhodne pomaly odvíjajúce sa akordy.
Vypustenie stoviek hrabošov na poli, ktoré slúžili pre zábavu detí a neskôr aj dospelých.
Erik Horák (Zlokot)
Tento rok som čo sa týka návštevy koncertov zvolil voľnejšie tempo a celý koncert som videl iba Björk.
Napriek tomu:
Die Antwoord - pre mňa asi najväčší zážitok, aj keď som kvôli vlastnému vystúpeniu stihol len 30 min. Mám rád týchto úchylákov posúvajúcich hranice debility. Bol to ten správny koncert na veľké pódium. Chápem ľudí, ktorí na nich pindali, ale kvôli kultúre treba ísť do opery a tresku netreba očakávať v kníhkupectve.
Lola Marsh - krásny hlas, mal som slzy na krajíčku.
Young Fathers - originálne, odvážne, pestré, heroinový pop 22. storočia.
Roni Size - v rámci spomienkového optimizmu som si pol hodinu zakrepčil na tohto dnb hrdinu 90-tych rokov. Brown Paper Bag bol zimomriavkový.
Maroš Hečko (Radio_FM, Free Faces, Home Made Mutant...)
Stretol som veľa kamarátov a to je na Pohode asi to najlepšie, čo tam vždy nájdem. Pestrá škála rozhovorov a príbehov na rozličné témy.
Olja Triaška nám napríklad rozprávala ako sa rozplakala na Björk, lebo jej nevidela do tváre a Vlado Zboroň vytvoril košatú konšpiračnú teóriu, prečo mala na tvári masku.
A okrem Baláža s Hubinákom, Saténových rúk a Dalekko v Radioaktívnej zóne_FM ma najviac chytil Einstürzende Neubauten. Po Atoms for Peace druhý koncert, ktorý som si za posledné tri roky na Pohode užil a má zmysel si ho pamätať.
Peter Hajdin (Hviezda, Kamoško Kokosko...)
1. Seward
2. Einstürzende Neubauten
3. Tricot
Dalibor Kocián aka Stroon (PPE, Stroon, Sunrise Hangar, Cluster Ensemble)
Seward a Tricot
Je veľmi dobré ak má promotér festivalu zásadu nebookovať tú istú zahraničnú kapelu viackrát. No bez porušovania pravidiel by to nebolo ono. Seward ma po druhý krát dostali ešte viac ako minulý rok. Opať rozbláznili dav (aspoň nás pod stageom) do nepríčetnosti, obzvlášť komplexnosťou a úprimnosťou ich tvorby. Opať som bol v backstagei otravný.
Tricot už taký dokonalý setup bohužial nemali. Red bull tour bus je skvelý stage (na malé live acty a DJ sety), ale na (math)rockovú kapelu neposkytuje zvukový štandard, ktorý skupina potrebuje a bohužial ani v Európa stage sme nemali potrebný odstup od aparatúry a zvuk bol tým pádom akoby niekde vzadu. Ale ich charizma a muzikálnosť by vyzneli aj keby mali “mjutnuté všetky šable”.
Björk a Einstürzende Neubauten
Nie len to ako interprét hrá, ale aj to kedy, kde, na akom pódiu, na akom “zvuku” a pre ako naladených ľudí, sú doležité faktory pri vystúpení. Akokoľvek mám Björk rád, nepresvedčila ma vychutnať si jej výstupenie už o 20:00. Mrzí ma to, lebo Hunter znel výborne. No Seward padol na moju narodeninovú náladu lepšie. Čisto subjektívny pohľad.
Zato Einstürzende Neubauten hrali presne tam, vtedy a na “zvuku”, ktorý som si prial. Neviem čo napísať, v každom prípade po krátkom čase som sa ocitol striedavo vo východo a západoberlínskom klube v roku 1985 a nevedel sa “vypočúvať”.
PPE a Mourn
Neviem či je vhodné spomínať vlastný koncert ako jeden z najlepších zážitkov, ale aj tak to risknem. Nikdy mi nenapadlo, že niekedy budem hrať tri roky po sebe na hl. stagei (dve vítania slnka, z toho jedno viac než dokonalé), s kapelou s ktorou som jamoval v 98-om v pivnici v Košiciach. Diky šráci a Slivka a Izo.
A niekedy v tom jamovacom čase sa narodili aj Mourn. Tri sympatické dievčatá a jeden chalan. Ťažko povedať, či post-grunge alebo post-seattle sound sú tie správne škatulky na označenie ich zvuku, ale všetko čo ste kedy mali radi na 90’s gitarovkách “mládí” generácie Y, tieto dievčatá a chalan (pod. ako Seward) zo Španielska, majú v trojnásobnom množstve.
Vlado Ďurajka (Autumnist)
V 94-tom som strávil par mesiacov na farme v Nórsku. Nemal som zo sebou žiadnu hudbu ale od niekoho som si požičal walkman a jediné 3 kazety, ktoré v jeho zbierke za niečo stáli, boli The Beloved, Neneh Cherry a debut od Björk. Počul som to snáď stokrát, s výhľadom na fjordy a tak. Takže mám samozrejme pre Björk veľkú slabosť. Od albumu Homogenic som ju sledoval menej a menej, ale stále mám k nej veľký rešpekt. Netušil som, či ma jej súčasná podoba bude baviť, prvé tri piesne som sa ladil ale musím povedať, že sa mi veľmi páčilo. Tešil som sa na čím staršie pesničky ale napokon sa mi najviac páčila Wanderlust, aj keď album Volta vlastne ani poriadne nepoznám.
Einstürzende Neubauten - chcel som si dať iba polovicu koncertu a ísť na Beardymana, ale nepustili ma. Charizma, pekný sound a zrejme najromantickejšie pesničky na celej Pohode (vážne). A tá basa rezala železo.
Toto boli zásadné koncerty, ktoré som chcel určite vidieť a bol som potešený. Z vecí mimo plánu, bavila ma Kate Tempest, Young Fathers sa mi viac páčili na Stanici v Žiline na koncerte, kde bolo 50 ľudí. Na Pohode mi pripadali prehnane tvrdí, ale určite to bolo dobré aj keď som videl iba kúsok. A este ma zaujala Komara, občas som si predstavoval ako by zneli s Davidom Bowiem :). Pripomínalo mi to najtemnejšie momenty z Outside.
Stanka Apfelová (Zlokot)
Lola Marsh: chalanom som povedala, že na hlavnom pódium hrá práve kapela, ktorej speváčka vyzerá ako Penelope Cruz. Samozrejme, že sme tam trielili najrýchlejšie, ako sa dalo. Minulý rok som túto speváčku, vlastným menom Yael Shoshana Cohen nevidela, ale upútala ma v dokumente o Pohode 2014. To, čo sa odohrávalo počas koncertu, bolo ideálne spojenie letného počasia, Yaelinho krásneho zjavu a v neposlednom rade jej nádherného originálneho bezchybného spevu a skvelej kapely. Dalo by sa povedať, že to bola sofistikovanejšia a originálnejšia Lana del Rey. Tento koncert mi spôsoboval eufóriu a zároveň som bola dojatá z toho, akú radosť mala zo samotného koncertu speváčka.
Young Fathers: na Young Fathers som sa veľmi tešila, keďže som ich objavila ešte predtým, ako bolo známe, že budú hrať na Pohode. Keď hip – hop - rap strieda našľapaná elektronika a pomedzi to sa ešte objavia melodické skladby ladené skoro do gospelu, môže to na niektorých ľudí pôsobiť zmätočne, pokiaľ nevedeli, do čoho idú, keď sa rozhodli ísť na koncert Young Fathers. Pre mňa to bolo ale príjemné zistenie, že od kapely, od ktorej som mala isté očakávania, ma nesklamala.
Björk: koľko ľudí, toľko odlišných názorov (to isté platí aj pri koncerte Die Antwoord). Na hlavnom stagei ešte asi nehral headliner viac alternatívnu a do istej mieri experimentálnu hudbu ako Bjork. Samozrejme, že poznám najväčšie hity Bjork, ale nikdy som nebola jej zarytým fanúšikom. Aj napriek tomu mi nevadilo, že nehrala všetky jej veľké hity, že jej komunikácia s publikom bola mizerná, že mala na tvári masku, pretože som to brala ako súčasť jej sebavyjadrenia a jej performance.
Eagles of Death Metal: keď som sa dozvedela, že koncert Eagels of Death Metal sa presúva z piatku 18:00 na 1:00, skoro mi slzička vyhŕkla a mala som chuť so Zlokotom nevystúpiť, keďže náš koncert bol presne v náhradný čas koncertu EODM. Tento rok som sa najviac tešila na nich a....nuž nič.. Čítala som a počula som na ich vystúpenie samé chvály a keby to bolo inak, isto by som ich koncert označila za top tohtoročnej Pohody.
Bibiána Grebeňová Šedivá (Agentúra Kvas, Waves Bratislava)
Brigádovala som v stánku Bratislavských rožkov :) a tak som bola väčšinou v stánku, t.j. počula som hrať na striedačku Orange a Budiš stages. Tým pádom som program mala trochu oklieštený. Moje naj koncerty boli:
Einstürzende Neubauten (jednoznačne), Chiki liki tu-a, Fresh Out of the Bus a Genius Locci.
Palo Čejka (Kamoško Kokosko)
Čo ma na Pohode zaujíma, sa dá rozdeliť do troch kategórií. To, čo poznám a na čo sa teším, to, čo viem, že tam bude a som na to zvedavý a to, o čom ani netuším, že existuje a nejak sa k tomu primotám...
Takže: najviac som sa tešil na Einstürzende Neubauten, počúvam ich už dve tretiny života ale napriek tomu som ich doteraz nevidel naživo. Tak hurá! Sú to vesmírni pardáli! Zvedavy som bol samozrejme na veľa vecí, ktoré síce poznám ale nemusím ich mať doma nepretržite pustené. Björk, Die Antwoord, Tiken Jah Fakoly, OFF!, Cocorosie. Ohodnotím v poradí, ako sú napísané jedným slovom: pekné, hnus, perfektné, vymakané, krasokvetné. Najzaujímavejšia kategória je samozrejme úplný objav, tento rok jednoznačne Heymoonshaker!!!
Ďalej som bol nadšený z (neočakávaného druhého) koncertu Saténových rúk. Na veľkom pódiu sú dokonalí! Je mi ľúto, že som zmeškal kapelu Vlasta Popić, videl som ich na Waves a ten to bol pre mńa najlepší koncert zo všetkých navštívených.
Martina Mlčúchová (mmmusicphoto, oficiálna fotografka Pohody, ktorá má veľmi rada hudbu)
Ako fotograf si veľmi ťažko užijem koncert, lebo fotím, riešim logistiku okolo a tak. Ale:
Keby som mohla, mala čas a energiu, tak by som určite vypichla "naše malé-veľké lokálne perly" - Fallgrapp (Top 1.), Korben Dallas s orchestrom a Genius Locci, K tomu asi klasiku Bez ladu a skladu a Paru s veľkou koncertnou energiou. Zo zahraničných by som si určite chcela viac užiť Coco Rosie a Lola Marsh. A ešte pár vecí. Björk je kategória sama o sebe, obdivuhodná dáma.
A veľmi sa mi páčil milý a spontánny moment na Radio_FM stage, rozhovor a vystúpenie Alexa Kapranosa, speváka kapely Franz Ferdinand spolu s Balážom, Hubinákom a kapelou.
Barbora Drahovská (Bloom)
Takže Nr. 1 bol pre mna koncert kapely Einstürzende Neubauten. Geniálny prejav speváka Blixu Bargelda a vlastne celej kapely. Zaujalo ma používanie bizarných nástrojov. Priznám sa, že som kapelu pred Pohodou nepoznala, ale od víkendu som verný fanúšik.
Nr. 2 bol koncert kapely Zlokot. Ich nové CD poznám od začiatku do konca, ale ešte som doteraz nemala tú česť ich vidieť naživo. Celá ich "prezentácia" bola na svetovej úrovni. Oceňujem aj vizuálnu stránku. Jednoducho všetko bolo uveriteľné.
A Nr.3 Eagles of Death Metal. Takuto nadupanú hudbu já ráda. Všetko výborné. Aj s frontmanom pripomínajúcim nemeckého pornoherca:).
Jureš Líška (Fallgrap)
Bol som ukrátený o veľa skvelých koncertov, lebo som musel v sobotu odísť na folklórne slávnosti. Je mi to hrozne ľúto ale nedalo sa inak.
Stihol som však Beardymana, bola to samozrejme riadna diskotéka, ale čo sa mne osobne najviac páčilo, bol pridavok, ked chytil mikrofón a rozbomboval to tam sam bez nejakych mašiniek, len on a mikrofon a zrazu brutal náklad beatboxu.
Ďalší koncert, čo ma tiež dosť bavil, boli dvaja týpkovia, ktorí hrali v Nay tanečnom dome, ale vobec neviem ako sa volali, jeden hral na gitare a spieval, a druhý beatboxoval. Znova som bol fascinovaný, ako dlho ten beatboxer vydrží, jeho tanečnými kreáciami a hlavne aký je presný. Fakt náklad, len neviem ich názov kapely. (boli to Honeymoonshaker).
No a nakoniec som stihol Too Many Zooz. Vyzerá to, že tento rok ma zaujali naozaj simply zoskupenia, nič extra hudubne vyšperkované, prepracované, jednoducho surový naklad.
alex k.