Unfaithful To Youth

Minimalistická selekcia štyroch vystavených fotografií je výsledkom takmer rodinnej porady veľmi blízkych kamarátov. Tá nasledovala po spontánnom happeningu, ktorého priebeh nejde reprodukovať inak než poeticky (viď úvodný vstup vo veršoch).

Tri veľkoformátové zväčšeniny ponúkajú zábery na prvý pohľad presne nedefinovateľných scén. Tie sa svojím vykreslením a vyznením v niektorých momentoch blížia k abstrakcii. Autorstvo a umelecký rukopis jednotlivca tu zaniká a ostáva slovami iba ťažko postihnuteľná atmosféra, akési silné ticho, kľudom napätý moment očakávania.

Napriek vizuálnemu nepriznaniu jamy ako hrobu v celej jeho šírke a hĺbke, priznáva autorské trio inšpiráciu viktoriánskou posmrtnou fotografiou. Tento žáner sa stal pri prežívaní smútku zo straty blízkeho postupom času tabu a dnes vyvoláva skôr rozpačité pocity. dsk. nahlodáva toto tabu vizuálnou synekdochou scény, pred ktorú stavia diváka. Ten precitne možno až pri pohľade priamo z jamy, do ktorej ho autori uložili prostredníctvom fotografie pohľadu na oblohu umiestnenej v lightboxe.

Rovnako dôležitým ako fotografie bolo kopanie a samotný proces fotografovania. Dôsledkom celodennej námahy bola špina za nechtami, no čistá myseľ, radosť zo života v protiklade k inscenovaniu smrti. A čo sa stalo s jamou? Zmizla, bola zakopaná, ostala iba dočasným obradným miestom, jednorazovým javiskom, chvíľkovou neverou „bezstarostnej“ mladosti.

Miroslava Urbanová, kurátor