Stanislav Ondruš (1995) je čerstvý objav na mladej maliarskej scéne, ktorý absolvoval v grafickom ateliéri Zbyňka Janáčka na Fakulte umění Ostravskej univerzity a následne v ateliéri maľby Rastislava Podhorského a Martina Špirca na Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Výstava Na konci svietia je sondou do Ondrušovej aktuálnej tvorby. Kurátorka: Silvia L. Čúzyová.
Maľby, ktoré sa zišli tu a teraz predstavujú, bez špecifického tematického alebo technického vymedzenia, reprezentáciu viacerých fáz vývoja jeho práce, ktorá v posledných rokoch prešla z grafického média, cez prechodové zóny, do média maľby. Kolekciu zrelých diel a inovácií smerujúcich k novým možnostiam vyjadrenia, dopĺňa výber z maliarskych skíc v úlohe parciálneho pohľadu do autorovho tvorivého laboratória.
Ondrušove maľby vznikajú autorskou technikou, v rámci ktorej pigment nanáša na rôzne typy povrchov (plátno, papier, plast), a to prostredníctvom dômyselných, svojpomocne skonštruovaných maliarskych nástrojov. Podložka maľby je vždy v horizontálnej polohe, čím farba nesteká a gravitácia funguje v službách práce s pigmentom.
Diela sú potom na stenách vystavené v inej fyzikálnej situácii, než boli vytvorené, čo podporuje ich zvláštne vyznenie. Autor aktuálne používa najmä "meditatívne" modré a zelené odtiene a tóny, pretože "najlepšie rezonujú s témou prežívania prítomného okamihu". Modrá ako symbolicky dvojznačná farba, môže byť temná až k čiernej (a dotýkať sa symbolicky noci), ale môže byť aj svietivá až k bielej. V maľbe vždy dôležité svetlo tu má špecifickú podobu variabilnej transparencie alebo v akcentoch pomyselnej intenzívnej svietivosti.
Pre Ondrušovu maľbu je dnes charakteristická kompozičná bravúra a ľahkosť, obdivuhodný cit pre ekonomické umiestnenie niekoľkých jednoliatych ťahov vo vzťahoch a súvislostiach, alebo v koordinovanej repetícii, na prázdnom či monochrómnom pozadí. Gesto nie je expresívne a tvar nie je konštruovaný. Vidíme kontrolovanú trajektóriu, intuitívne vedený záznam energie, myšlienky, pociťovania existencie (?), so zmyslom pre introspekciu.
Čistý a plynulý pohyb po podložke nezriedka preruší zastavenie. Pigment a maliarske stopy na povrchu fixujú ilúziu pohybu / diania a pohyb je tu nositeľom abstraktného naratívu. Vidíme takmer kaligrafické uvažovanie prostredníctvom ťahu štetca, v ekvilibristike ratio / iratio.
