Sochárske objekty, vytvorené odlievaním, hĺbením a pridávaním, sú organizované do náznakových architektúr alebo geometrizovaných prírodných foriem z použitím, hliny, dreva, popola a grafitu. Galerijný priestor je aktivizovaný radikálne citlivým a procesuálne poetickým environmentálnym myslením. Výrazný odkaz týchto diel spočíva v tichom a hĺbavom pobývaní v zlomoch času. Zosobňujú rituál pohltenia, počiatku a konca, stavajú na rozklade, a tak rozptyľujú konečnosť, aby poukázali nielen na pominuteľnosť, ale tiež na večné návraty vzniku a zániku, ktoré presahujú ľudskú civilizáciu.
Kurátor: Daniel Grúň
