Materiálne, sociálne a duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny a spoločenstva, ako aj hodnotové orientácie ľudí – to všetko výrazne ovplyvnil roľnícky základ života. V historických a sociálno-hospodárskych podmienkach je agrárna kultúra
a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy a poľnohospodárskeho náradia. Tvorila tak harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.
Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. Výstavný projekt rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej je prezentácia sveta roľníka formou dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Pri obytnom dome je umiestnená stodola, za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Zbierkové predmety sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné
a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera.a ďalších) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari až do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané aj deti. Ich prácu a povinnosti môžu spoznávať aj najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj zaujímavé aktivity.
Druhá línia výstavy približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale aj cenné etnografické a historické poznatky ako základ pre súčasnú etnografia ako vednú disciplínu s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava sleduje a názorne dokumentuje.túto vývinovú líniu na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov. Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia mesta, textovo-obrazové panely a autentické zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.
