Roger Vilder sa v celom svojom diele zameriava na koncepty pohybu a temporality. Od začiatku svojej kariéry v 60-tych rokoch minulého storočia skúma kinetizmus pomocou reálneho pohybu rôznych médií od motorizovanej mechaniky, cez bádanie v oblasti digitálnych technológií až po neónové svetlá. Vyjadruje sa prostredníctvom jednoduchej geometrie, vyplývajúcej z jeho pozorovaní sveta foriem, ktorú uvádza do pomalého a spojitého pohybu, s opakujúcimi sa či náhodnými cyklami rastu a klesania. V rámci tohto pohybu sa tvary a farby dostávajú do vzájomných vzťahov, privilegujúc takto harmóniu kompozície v priestorovo-časovom kontinuu čisto organickej zmyselnosti.
