Námety spracováva realisticky, naturálne – pri troche fantázie by sme mohli hovoriť o existenciálnom prístupe k tvorbe, ktorá vyviera z podstaty jeho vnímania života a sveta. Aj preto má najnovšia výstava príznačný názov: Ľudská komédia.
Vychádza z najnovšieho diela, na ktorom pracoval skoro dva roky: formou plastickej koláže v ňom voľne interpretuje Danteho Božskú komédiu. Podľa jeho vlastných slov v nej vyjadruje pocit chaosu v obraze spoločnosti – zachytáva dramatickosť ľudského osudu, ktorý zároveň paroduje. Pri ponorení sa do starších prác nájdeme práve v tomto diele syntézu viacerých, doposiaľ artikulovaných, tém: odcudzenie jedinca od okolitého sveta, zápas s alter ego, partnerské vzťahy, túžby, vášne, neresti…
Väčšina diel je modelovaná v hline, v konečnej fáze odliata do sadry či epoxidu. Výpovedne najhutnejšie plastiky nachádzajú konečnú podobu v bronze. Fenoménom posledných dvoch – troch rokov je práca s farbou, kolorovanie objektov a reliéfov.
Farba je nositeľom samostatného významu, u Szittaya podčiarkuje naliehavosť tej – ktorej výpovede, zvýrazňuje štruktúru transparentných materiálov. Pri úvahách nad dielom autora netreba zabúdať na to, že patrí k dôležitým (bohužiaľ i k nemnohým) predstaviteľom tzv. klasického figurálneho sochárstva na Slovensku. Zaoberá sa komornou plastikou, ktorú v poslednom čase realizuje aj vo väčšom formáte.
Kurátor: Roman Popelár





