Nie je to totiž námet, ktorý by sme si bezprostredne spájali s jeho tvorbou. Osobne som ho v tomto smere vždy vnímala ako askéta (hoci je askétom bez obmedzenia). Ospravedlňujem sa za túto trochu nepatričnú poznámku. Každopádne, dnes už je mi jasné, že to bola (či stále je?) prirodzene silná téma aj preňho – erotika. Dôkazom sú „spiace idey“ vyselektované z jeho denníkov – súbor s trocha archaickým názvom Eros, ktorý mi pred časom ponúkol na spracovanie.
Po mojom počiatočnom zdráhaní a ospravedlňovaní sa, že k ponúknutej téme mi chýba inšpirácia som s ňou nakoniec súhlasila. (Zo zvedavosti.) Otis mi pri tejto príležitosti (na povzbudenie?) daroval pozoruhodnú kresbu. Nazval ju Kríženie školských pomôcok a morských medúz (2021). Ide o bizarné, surreálne splynutia, ale nakoniec – prečo nie. Je predsa známe, že aj veci na prvý pohľad nezlučiteľné môžu spolu vytvárať tú najlepšiu jednotu. Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú. Introvert s extrovertom, zasnívaný rojko a triezvy racionalista... V objektoch našich túžob väčšinou nehľadáme to čo už sami máme. Hľadáme niečo iné. Niečo čo nám chýba. Niečo čo nás doplní.
Dívam sa na Otisove medúzy a školské pomôcky a skúšam asociovať: Uhlomer a medúza. Kružidlo a medúza. Strúhadlo a medúza. Guma a medúza – to už by mohol byť „eros“.
Eros [gr. Erós] je boh lásky, je z bohov najhumánnejší, je pomocníkom ľudí a liečiteľom toho, čo musí byť vyliečené, aby ľudské pokolenie žilo v dokonalom šťastí. Tak píše Platón. Eros však má aj druhý význam, ktorý sa v priebehu času posúval až nakoniec začal znamenať niečo celkom iné. Erotické v súčasnom primárnom chápaní smeruje predovšetkým do oblasti sexu a sexuality – k tým najelementárnejším ľudským pudom, ktoré sa nemusíme učiť. Rodíme sa totiž s nimi. Všetci.
Erotika vo výtvarnom umení je zvláštnou kombináciou individuálneho a všeobecného pocitu. Kosoštvorce, falické a podobné symboly sú univerzálne zrozumiteľné, ich vnímanie sa však mení v závislosti od toho, kto, kedy a ako sa na ne pozerá. Erotická (ale aj akákoľvek iná téma) napokon ani nemusí byť na prvý pohľad úplne zjavná. V súčasnom umení (až na malé výnimky) väčšinou platí, že čím abstraktnejší je rámec, v ktorom sa téma vyskytuje, tým väčšia je príťažlivosť diela. Pokiaľ ide o oblasť erotiky, na rozdiel od ilustratívnych, rozpačitých znázornení à la Jan Saudek, náznakovosť a abstrahovanie nám dáva väčší priestor pre imagináciu vychádzajúcu z našich vlastných predstáv či podvedomia.
Erotika ako spoločný menovateľ v spiacich ideách Otisa Lauberta je (rovnako ako jeho ďalšie témy) asociatívna. Rýdzo „otisovská“, jemne šteklivá, hravo na hrane. Rozhodne nič pre súčasného voyera! Skôr skryté predstavy, náznaky situácií a myšlienok, ktoré podnecujú predstavivosť a navodzujú úsmev. Humor a erotika tu idú ruka v ruke. Aj v tomto prípade je potrebné – čím je Otis známy – čítať medzi riadkami. Vodítkom – ako už veľakrát predtým – sú názvy. Väčšinou sú to rôzne slovné hračky alebo nájdené či privlastnené slová a pojmy použité v novom kontexte. Napríklad „diptych“ znázorňujúci pomer a nepomer: na jednej strane milostný akt muža a ženy a na druhej strane strom a bicykel (Pomer a nepomer, 1979) či tabuľky z akumulačných radiátorov s nápisom „nezakrývať“ zakrývajúce vztýčené falusy (Nezakrývať, 2007) alebo ženské „akty“ vytvorené z dvoch pokrievok na hrnce a nájdených kusov kartónu (1993, 1982).
Prechádzam Otisove erotické idey a pozastavujem sa nad ich vročeniami. Väčšina nápadov pochádza zo 70. a 80. rokov, téma „eros“ ho však neopúšťa ani dnes. Je to pozitívny fakt: Podľa odborníkov sú totiž erotické predstavy prirodzenou súčasťou zdravého a plného života a to aj u ľudí skoršie narodených. Erotické idey Otisa Lauberta sú navyše aj úsmevné. A nechýba im nadhľad.
Naďa Kančevová, október 2022
Otis Laubert (1946) „zberateľ a lovec“, tvorca koláží, asambláží, objektov a inštalácií z nájdených predmetov, patrí k najoriginálnejším postavám súčasného slovenského umenia. Dlhé roky (tvorbe sa systematicky venuje po roku 1975) zbieral reálne premety, staré veci, ktoré „nikomu nechýbali“, recykloval ich, kumuloval, kombinoval, spájal do zostáv, na ich základe vytváral diela novej asociatívnej významovosti.