Odtlačky Gisi Fleischmannovej

“Myslím, že dlhý nezáujem o jej životný príbeh v týchto končinách pramení aj z toho, že ju mnohí skrátka nepovažovali za Slovenku. Hovorila po nemecky a po maďarsky, narodila sa však v Bratislave a prežila tu celý život. Naše územie bolo križovatkou kultúr a tento fakt môžeme chápať ako bohatý zdroj inšpirácie.“, vysvetľuje autorka projektu a jedna z kurátoriek výstavy Anna Grusková.

Gisi Fleischmannová pracovala v oficiálnej Ústredni Židov, ktorá z donútenia spoluorganizovala deportácie, zároveň však viedla ilegálnu Pracovnú skupinu, ktorá sa ich pokúšala zastaviť. Ušľachtilé ciele uskutočňovala aj neušľachtilým spôsobom. Podplácala slovenských aj nemeckých úradníkov vo viere, že zachráni všetkých európskych Židov. Chcela sa starať o svoju veľkú i malú rodinu. Svoje dcéry poslala do Palestíny aby im zachránila život, no ich vďaky sa nedočkala. Aj keď mala mnoho možností odísť, ostala s matkou v Bratislave. To je len niekoľko paradoxov, s ktorými sa diváci na výstave môžu zoznámiť.

Výstava je kombináciou historického a súčasného pohľadu na stále živú tému prvého slovenského štátu a holokaustu. Expozícia zahŕňa mnohé prvýkrát zverejnené fotografie a dokumenty mapujúce život a dobu Gisi Fleichmannovej. Kontrapunkt k archívom vytvára fotografická kolekcia študentov Ateliéru Ø fotografii Silvie Saparovej, ktorá je ďalšou kurátorkou výstavy. Alexandra Borsíková mapuje miesta na Slovensku, z ktorých boli v roku 1942 deportovaní Židia. Jakub Šipoš, ktorý je aj autorom fotografie na plagáte k výstave, prepája skutočnosť s fikciou a vytvára svojský pohľad na historické udalosti.

“Gisi Fleichmanová, ktorá počas druhej svetovej vojny zachraňovala ľudské životy a napokon bola zavraždená v koncentračnom tábore v Osvienčime, je hlavnou postavou môjho príbehu. Prepájam reálne s fikciou, vytváram svoj pohľad na dané udalosti a mením históriu tak, ako by to vyzeralo, keby sa veci udiali inak. Vo svojej práci chcem poukázať na manipulatívnosť fotografie.”

Tereza Kopecká zachytáva pivnice, ktoré sa počas 2. svetovej vojny stali priestorom relatívneho bezpečia a záchrany života. Barbora Tomíková zaznamenávaním obývaného a vyprázdeného priestoru reaguje na fenomén arizácií. Zuzana Pustaiová vytvára intímne zátišia inšpirované osobnosťou Gisi Fleischmannovej.

Súčasťou výstavy je aj malá sekcia Odtlačky Gisi Fleischmannovej v divadle a vo filme. Deana Kolenčíková zachytila atmosféru divadelnej inscenácie Rabínka o osude Gisi Fleischmannovej, ktorú uviedlo Slovenské národné divadlo. Dana Tomečková fotografovala vôbec prvú inscenáciu hry Rabínka divadla Reon z Bologne aj nakrúcanie prvého dokumentárneho filmu o Gisi Fleischmannovej.