Monika Pascoe Mikyšková / Rastliny

Kurátorka výstavy: Ruth Peterová

Ľadovce, obloha, kríky, rastliny, skaly, tône a iné prírodniny. Príroda ako miesto, kde trávime voľný čas, čerpáme energiu, alebo zakúšame nenahraditeľný estetický zážitok. Napriek tomu však prírodu nerešpektujeme a plytváme ňou. Vnímame ju často ako čosi automatické a bezhraničné. Jej prítomnosťou sme si takí istí, že si ani nevšímame, ako sa vzhľadom na našu ľahostajnosť pomaly vytráca. Veľká časť zemského povrchu je už dnes pretvorená ľudskými zásahmi. Naša estetická skúsenosť prírody je tak často skôr zmesou jej estetického ocenenia a umelých prvkov vychádzajúcich z ľudských záujmov, aktivít a potrieb.

V súčasnosti má azda každý časť umelo upravenej prírody v domácnosti. Sú to vyšľachtené či farbené rastliny alebo modifikované plodiny abnormálnych rozmerov. Na záhrade sadíme rastliny z úplne odlišných končín sveta. Regulujeme toky riek, aby sme získali stavebné parcely, vytíname staré stromy a vysádzame nové len o niekoľko metrov ďalej, postrekujeme úrodu pesticídmi, ktoré zabíjajú nechcené živočíchy, škodcov. Formulujeme si tak svoju vlastnú krajinu podľa vlastných estetických a funkčných potrieb.

Výstava predstavuje dva cykly zo súčasnej autorkinej tvorby – Evolúcia a Rastliny. Staršia séria Evolúcia skúma minerály a ich zložitý a najmä nepredstaviteľne dlhý vznik. Oproti tlmenej farebnosti neživých obrazcov tohto cyklu sa potom kresby rastlín doslova prebúdzajú k životu. Rastliny prerastajú kompozíciami, svieže, zelené, bujné a plné sily vstupujú do formátu, aby ho celý zaplnili. Kresby vyzerajú veľmi organicky, akoby žili vlastným životom. Stačí sa stať bezrámcovým, tak ako je príroda sama. Autorka hľadala inšpiráciu v kanadských národných parkoch: „Fascinuje ma, aké sú tamojšie stromy obrovské a staré. Ako dlho tu sú a ako zo spráchnivených, búrkou pováľaných stromov začína čoskoro rásť nový život.“ Prírodné organizmy sú výsledkom životných a geologických procesov, stáročného vývoja a kolobehu prírodných cyklov. Sú odtlačkom času, na ktorého ocenení sa podieľame všetkými našimi zmyslami. Oceňujeme drsnosť kôry, chlad kameňa i vôňu húb a lúky, obklopujú nás.