Výstava bude otvorená do 13. septembra, môžete ju navštíviť vždy od štvrtka do nedele od 14:00 do 19:00.
Počas trvania výstavy bude na sociálnych sieťach včas ohlásené množstvo sprievodných podujatí.
Prvé sprievodé podujatie sa koná v utorok 3. septembra:
Ráchel Rimarčíková - Barber Glitter Shit Shop
Americké kaderníctvo prvej polovice minulého storočia. Ženy oblečené do županov, šampanské v ruke, v pohodlných opätkoch, no predsa na ihlách. V pozadí Nicki Minaj a príbeh o žene, ktorú vyhadzujú z barbershopov. V performence sa konfrontuje malegaze minulého storočia so súčasným malegazom, ktorý sme si ako ženy osvojili. Postavenia žien k feminizmu a ich prerod k zmene vďaka goblinke, ktorá narúša snovosť našej nočnej mory. Raz si stolička, raz si zákazníčka a raz kaderníčka.
Vystavujúci
Karola Ainsar, Roberta Andrášková, Nikola Balberčáková & Jakub Pohlódek, Tomáš Bede, Jaroslav Beliš, János Biro, Anna Czár, Mari Holecz, Laura Laviv, Dániel Lebeda, Péter Zoltán Öllinger, Gergely Suplicz, Mário Coufal, Tereza Darášová, Matej Gavula, Katarína Gertli, Michal Golák, Lilla Gombos, Saro Gottstein & Samuel Gregor Dzurek, Cynthia Gregorová & Zuzana Rákociová, Iveta Haasová, Gabriela Halás, holo– collective (Michaela Cagáňová & Kamila Valešová), Gréta Fedora Homzová & Ema Cintulová, Ján Hrčka, Alica Hujdičová, Barbora Jurčová, Lukáš Karaba, Agáta Kertész, Timotej Kosmel, Jakub Kotlár, Júlia Kusztos, Monika Machútová & Sara Čurková, Alica Maletičová, Dorota Malichová, Tereza Mazúrová, Martin Mikláš, Celestína Minichová, Michala Obšitošová, KitKit Para, Martin Piaček, Imrich Pisarovič, Lída Pohlová, Paulína Pokryvková, Kasha Potrohosh, Artur Procházka, František Radačovský, Marco Rapant, Samuel Raýman, Adriana R, Oksana Sadovenko, Kimi Salamonová, Paul Seipel, Rudolf Sikora, Saralinn Hembre Singstad, Viliam Slaminka, Dana Tomečková, Martin Viskup, Elisa Margot Winters, Michal Zoller
Miesto toho…čie miesto? Miesto čoho? Namiesto niečoho? Ktovie, asi tak rôzne. Taká bude aj výstava, namiesto niečieho ničoho budú rozličné výtvarné niečo. Vizuálna hmota natečie do všetkých škár nášho miesta, z ktorých sa praktický účel už dávno stiahol.
Nanesieme ďalšiu vrstvu na časovú patinu budovy. Všadeprítomný dramatický zápas plesne s omietkou doplníme novým “zariadením”. Jednotlivé miestnosti tak naplnia fantaskné predstavy, absentujúce telá bytostí, ktoré tu nikdy neboli. Pamäť miesta zvýraznená ako pamäť, ktorú nesie a sprostredkúva povrch a materialita. Nová príroda, ktorá sa dnu natlačí aj cez už na pevno zaklincované okná. Ale taktiež aj obrazy a maľby pribudnú na miestach kde možno predtým boli iné. Takto sa naša výstava na chvíľu pridá k prebiehajúcim procesom vo vnútri opustenej budovy.
Upozorňujeme, že vstup do budovy je na vlastné nebezpečenstvo.
