Lucia Dovičáková, Zenita Komad, Peter Wehinger – In The Name of Love

„Poznanie je vysoko komplikovaná vec, láska tiež!“ je názov a zároveň obsah textovej maľby rakúskej umelkyne Zenity Komad z roku 2005. Mohlo by to byť motto tejto výstavy, keďže láska je pojem obsadený mnohými, v rôznych kultúrach často protichodnými významami.

V prípade vybraných diel ostaneme v kontexte modernej západnej kultúry, v ktorej hrajú pocity nemalú úlohu. Ako tvrdí sociologička Eva Illouz, s nástupom moderny sa zrodil emocionálny subjekt, ktorý seba a svoju identitu definuje predovšetkým cez pocity a emocionálne kategórie ako napríklad láska.

Vystavené práce sa k pojmu lásky približujú z rôznych strán. Najvyšší kultúrny ideál a imperatív je vďačným sústom pre ideológiu a manipuláciu. Predstava lásky ako zdroja individuálneho šťastia ide v moderne zároveň ruka v ruke s pocitom dezorientácie, strachu, nespokojnosti, nenaplnenosti. Honba za ideálom na modernom ‚trhu lásky‘ je čoraz rýchlejšia.

Lucia Dovičáková sa vo svojej tvorbe dlhšiu dobu venuje ženskej identite. Séria kresieb vznikala počas jej tehotenstva a v prvých týždňoch po narodení syna. Novú skutočnosť, náročné telesné a duševné rozpoloženie spracovala svojským spôsobom blízkym groteske.

Humor jej ponúka odstup pri reflektovaní témy akou je materinská láska, túžba po narodení dieťaťa, ale aj strach z nepoznaného a z neúspechu, či netrpezlivé čakanie. Dovičákovej autobiografické témy brnkajú na kolektívnu strunu a konfrontujú ideálny obraz matky s dieťaťom s banálnou a nedokonalou realitou.

Zenita Komad pracuje s bohatým repertoárom médií, vytvára koláže, kresby, textilné obrazy, objekty, rozmerné inštalácie. Jej charakteristická plagátová estetika a ikonografia je založená na spojení obrazu a slova. V slovných hrách, poetických výrazoch, paradoxných spojeniach, sloganoch pripomínajúcich reklamu alebo politickú či náboženskú rétoriku, sa vyjadruje k existenciálnym témam ako spiritualita, láska, šťastie.

V Zenita‐City, ako sama nazýva svoju tvorbu, prirovnávajúc ju k mestu ako organizmu, kumuluje silné naratívy typické pre modernu. Láska je jedným z nich: láska partnerská, nadpozemská, univerzálna. Láska ako fetiš, ako zdroj túžby, ale aj ako príčina neurózy, a v konečnom dôsledku láska ako vyprázdnená fráza.

Peter Wehinger v sérii s názvom Muži (pin‐up) tematizuje mužskú identitu a intimitu. V kontraste s tradičnou predstavou atraktívnej mladej ženy ako motívu takzvaného pin‐up sa Wehinger zaujíma o starnúce mužské telo. V rozmernej sérii kresieb zobrazuje nahých pózujúcich mužov, ktorých predlohy našiel na internete.

V anonymnom prostredí webu bol konfrontovaný s komunitou mužov túžiacich po pozornosti. Svoju prácu opisuje slovami: „Osamotení muži prezentujú divákovi svoju nahotu, dovolia mu zdieľať ich intimitu, ich nádeje, ich túžby.“ Na trhu s láskou je (hetero)sexualita zdrojom spoločenského statusu, dôležitými kritériami v súčasnej spoločnosti je mladosť a vzhľad. Wehingerov pohľad na chátrajúcu telesnú schránku mužov a na ich sebainscenovanie nie je ironický, ani kritický, ale plný pochopenia a láskavej zhovievavosti voči realite, ktorá nás skôr či neskôr dobehne.

Text: Gabriela Kisová