Gábor Gyenes spája scénu o zvrátených pomeroch neskorej antiky s neobmedzeným internetovým pornom, kresťanský fundamentalizmus stredoveku s novodobým fanatickým islamom či biblické vyhnanie z raja s aktuálnymi plánmi ľudstva na dobytie Marsu. Attenborough, Trump či Putin sa stávajú postavami satirického komiksu, ktorý znepokojujúco poukazuje na stálu prítomnosť nebezpečných ideológií, ktoré sa pretavujú do praxe a menia naše životy a našu planétu. Odkazy na populárnu kultúru otvárajú nové perspektívy pre Madáchov svet, ktorého scény ako keby boli epizódami kultového sci-fi seriálu Netflixu Black Mirror.
„Všetky veľké diela sú moji súčasníci,“ napísal maďarský filozof Béla Hamvas niekedy v polovici 20. storočia. Kľúčové dielo dramatika Imre Madácha Tragédia človeka vzniklo v malej slovenskej obci Dolná Strehová v 50. rokoch 19. storočia, ďaleko od hlavných dejísk svetových dejín, ale je to náš súčasník. Madách skúmal vplyv ľudských ideológií na človeka, ich vzťah v meniacom sa čase a priestore. Jeho dielo v podstate tvrdí, že všetky ideológie, ktoré ľudstvo vyprodukovalo a v budúcnosti vyprodukuje, môžu byť akokoľvek dobromyseľné, veľkolepé, pôvabné a úspešné, nosia v sebe hrozbu skazy.
Iný maďarský filozof, János Salamon v jednej svojej knihe cituje anglického spisovateľa Thomasa Carlylea, ktorý sa raz dostal do výmeny názorov s pragmatickým podnikateľom. Ten odmietal akýkoľvek význam
ideológií na život človeka, na čo Carlyle poznamenal, že žil raz jeden človek menom Rousseau, ktorý napísal knihu plnú ideí. Druhé vydanie tejto knihy viazali do kože tých, ktorí sa tomu prvému vysmievali.
Madách bol odvážny v tom, že spájal ideológie minulosti, súčasnosti a budúcnosti a poukázal na ich
problémy veľmi citlivo a originálne. Spájal hlboké filozofické myšlienky a kultúrne dedičstvo so sviežim štýlom, jemným humorom a kritickým vnímaním rýchlo sa modernizujúceho sveta. Zaväzuje to aj súčasného umelca, ktorý chce s jeho dielom pracovať seriózne a zodpovedne.
Doterajšia tvorba Gábora Gyenesa je rôznorodá. Jeho prvé práce zobrazovali odcudzenosť veľkomesta
s prvkami žánrov sci-fi a hororu. V ďalšej etape svojej tvorby sa venoval experimentovaniu s farbami a formami a vo svojich novších prácach hľadáalternatívne možnosti krajinomaľby, pričom sa zaujíma aj o landart. Paralelne s touto tvorbou je aktívny aj ako knižný ilustrátor a v tejto oblasti si vytvoril nezameniteľný štýl, ktorý vo veľkej miere čerpá z populárnej kultúry.
Rôzne etapy a druhy tvorby Gábora Gyenesa spája najmä filozofický pohľad na svet a umenie. Myšlienka a forma navzájom čerpajú zo seba a autorove skúsenosti s ilustrovaním organicky zapájajú do jeho sveta aj text.
Kurátor a autor textu: Zoltán Szalay
Gábor Gyenes (*1984)
Študoval na VŠVU v Bratislave (2006 – 2012, doc. Vojtech Kolenčík), v doktorandskom štúdiu pokračoval na AKU v Banskej Bystrici (2014 – 2017, doc. Igor Benca). Momentálne pôsobí ako odborný asistent na Katedre grafiky a iných médií na VŠVU. Venuje sa kresbe, grafike, ilustrácii a nature art projektom. Je hlavným organizátorom umeleckej skupiny IN SITU a výtvarným redaktorom časopisu Irodalmi Szemle.
